zarobiť. Zaujalo ma to a tak som ho s priateľom Julom vyhľadal. Dohodli sme sa. On mi odovzdal dve tisícky v brazílskej mene a ja som mu dal za ne zálohu 10 tisíc korún. Následne som odcestoval do Švajčiarska, kde som tie peniaze chcel zameniť. V tom čase bol kurz brazílskych peňazí dokonca vyšší, ako kurz dolára. Odcestoval som tam s pani V., ktorá sa ovláda nemecký jazyk a nemala problém komunikovať s pracovníkmi v bankách. Hneď v prvej nám pracovníčka banky povedala, že peniaze, ktoré sme predložili, sú už neplatné a ďalej sa s nami odmietla baviť…" vypovedal pred senátom Okresného súdu Košice II Gejza H.
V úlohe obžalovaného sa však neocitol kvôli tomu, že peniaze, na ktorých chcel zarobiť, boli neplatné. Prokurátor ho obžaloval z trestného činu vydierania, ktorého sa mal dopustiť so zbraňou. "Nič som neurobil, nikoho som k ničomu nenútil. To, čo som chcel, bolo vrátenie peňazí, ktoré som tomu, čo si hovorí poškodený požičal. Som nevinný", presviedčal súd Gejza. Tvrdil tiež, že Júliusa H. pred skutkom vôbec nepoznal, že ho s ním zoznámili jeho priatelia Vojto B. a Julo Ž.
Hovorí obeť vydierania: "V januári 1999 som stál vonku pri mojom aute, keď ma oslovil tu prítomný obžalovaný Gejza H., ktorý sa pri mne pristavil spolu s Julom Ž. Dovtedy som ho nepoznal, a len tak z videnia som vedel, že predáva zeleninu. Pýtal sa ma, či si nepotrebujem požičať peniaze. Prišlo mi to vhod, súrne som potreboval zaplatiť jeden šek… Dohodli sme sa na pôžičke 2500 korún. A to s tým, že po uplynutí jedného mesiaca vrátim o 1200 korún viac… Lenže, keď prišiel 21. február, obžalovaný už odo mňa žiadal 10 tisíc korún. Upozornil som ho, že sme sa dohodli inak. Nielen, že som toľko peňazí nemal, ale nevidel som žiadny dôvod mu zaplatiť takú vysokú sumu. Hádali sme sa, videl nás Ivan F. , ktorý povedal, aby sme išli k nemu do unimobunky a nerobili cirkus na ulici. Okrem mňa a Gejzu šiel k nemu s nami aj Julo," vypovedal poškodený.
Zdôraznil a farbisto opísal čo sa dialo potom, keď majiteľ unimobunky poslal Jula kúpiť kávu. "Gejza vytiahol pištoľ a priložil mi ju k hlave. Povedal, že ak mu nezaplatím 10 000 korún, tak ma zabije." Z jeho rozprávania okrem iného vyplynulo, že sa mu podarilo ujsť. Utekal domov a cez okno videl, ako mu Gejza kradne auto. Prečo nechal v spínacej skrinke kľúče, to vysvetliť nevedel… Zatiaľ, čo sa on len nečinne prizeral, ako mu kradnú auto, jeho manželka zavolala z mobilu policajtov.
"To, čo tvrdí poškodený, nie je vôbec pravda. Keď som sa vrátil zo Švačiarska dmov do Košíc, šiel som rovno za ním a žiadal som ho, aby mu vrátil 10 000 korún. Odovzdal som mu pritom i neplatné brazílske peniaze, ktoré mi predal. Išlo o asi 19 bankoviek. On ich poskladal a strčil do škatuľky od cigariet. Prehodil ju cez plot a zakričal na manželku, alebo mamu, aby ich spálili. Peniaze mi nevrátil, lebo ich nemal. Pohádali sme sa a nakoniec mi prisľúbil, že donesie aspoň polovicu. Z unimobunky Ivana F. odišiel s tým, že si ide požičať od sestry päťtisíc korún… Vrátil sa, ale bez peňazí, zato s kuchynským nožom, ktorý mu našťastie Ivan zobral z ruky. Keď sa ukľudnil, vyrukoval s tým, že namiesto peňazí mi dá do zálohy svoje auto. Ponúkal mi aj mobil, ale o ten som nemal záujem. Zobral som si od neho len kľúče od auta a to s tým, že mu ich odovzdám, keď mi vráti mojich 10 tisíc…" tvrdil obžalovaný.
Dodal, že s autom poškodeného prešli len pá metrov a už ich stopli policajti. Zaujímalo ich najmä to, kde má Gejza pištoľ... "Ja som pri sebe žiadnu zbraň nemal a ani nemám. Pri odchode z unimobunky, keď som sa s Ivanom lúčil, mi z vrecka bundy vypadla štartovacia pištoľ. Nechal som ju u neho…" priznal obžalovaný. Ako povedal "poplašňák" si kúpil na blšáku a používa ho pri výcviku svojich psov... Poškodený však trval na tom, že ho Gejza pištoľou, ktorú mu držal pri hlave, ohrozoval… Z čítania jho výpovedí však bolo zrejmé, že "ohrozovanie zbraňou" opisoval v viackrát a vždy inak… A prečo sa vrátil do unimobunky s nožom? "Mal som ho v ruke už vtedy, keď sme sa s obžalovaným hádali pri mojom aute, na ktorom som opravoval stierače a potom nás Ivan F. zavolal do svojej unimobunky…" Toto jeho tvrdenie však poprel nielen obžalovaný, ale aj svedkovia.
Mužov v talároch však zaujímalo, odkiaľ mal bankovky v brazílskej mene, a či ich obžalovanému skutočne predal, alebo dal. "Ja som sa nikdy netajil tým, že spolu s manželkou občas chodíme po kontajneroch. Raz, pri zbere papiera, sme v jednom našli aj nejaké bankovky. Ja neviem, či boli poľské, rakúske, či belgické, lebo sa v cudzích menách nevyznám. Ukázal som ich Vojtechovi B. Chcel som vedieť, či sú pravé, a či by s nimi nevedel niečo urobiť… Keď som sa však s tými bankovkami vrátil domov, manželka ich potrhala... A to sa stalo skôr, ako k nám prišiel obžalovaný. Neviem, od koho vôbec vedel, že som také peniaze mal," presviedčal senát poškodený.
Ukázalo sa však, že poškodený klame. Svedkovia potvrdili, že bankovky v brazílskej mene obžalovanému naozaj predal a ten s nimi i s "tlmočníčkou" pani V. odcestoval do Švajčiarska. "Chodila som s ním po bankách, ale aj v tej naväčšej nám povedali, že bankovky, ktoré sme predložili sa nedajú zmeniť, pretože sú už viac rokov neplatné… Žiadne peniaze na cestu späť sme už nemali a tak sme sa museli obrátiť na políciu a oni nás nakontaktovali na na naše veľvyslanectvo v Berne. Tam nám poskytli pôžičku na zakúpenie cestovných lístkov…" uviedla vo svojej výpovedi pani V. O pravdivosti jej slov svedčia aj listinné dôkazy písomné dokumenty z veľvyslanectva, cestovné lístky a pečiatky v pasoch obžalovaného i "tlmočníčky".
Dokazovanie pred súdom nepotvrdilo, že Gejza H. sa dopustil trestného činu vydierania. Naopak, všetko nasvedčuje tomu, že na trestnej lavici mal sedieť "poškodený" Július H. Prinajmenšom pre to, že Gejzu podviedol a namiesto toho, aby mu vrátil 10 tisíc korún, obvinil ho z vydierania. Nikto zo svedkov však vydieranie so zbraňou priloženou k hlave, ako ju opísal poškodený, nevidel… Senát Okresného súdu Košice II Gejzu H. spod obžaloby prokurátora oslobodil. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
