likéru ma o tom nepresvedcil. Tento král stredoeurópskych lesov má svojho najbližšieho príbuzného, bizóna, až na severoamerických prériách. V Bielovežskom pralese, polskom chránenom národnom parku, dnes žije 300 týchto krásavcov. Park má rozlohu vyše pättisíc hektárov. Bol založený v roku 1921. Dnes ho rozdelujú hranice Polska s Bieloruskom. Väcšia cast patrí Bielorusku, menšia Polsku. Žije tu 44 druhov cicavcov, 120 druhov vtákov a 6000 druhov hmyzu. Zver sa prehána volne po oboch stranách hranice. Pocas mojej návštevy Bielovežského pralesa ma sprevádzal svetaznalý sprievodca Jerzy. Velmi som túžil vidiet zubra, ale na druhej strane som pocitoval istý strach pred jeho reakciou. Hned nato aj mojou - pri stretnutí s ním. V duchu som vymenoval všetky záchranné varianty. Stretnutie však bolo celkom iné, ako som si predstavoval. Pre majestátnost zubra som zatajil dych až dovtedy, kým mi nezmizol z dohladu a na strach nebol cas. Len na obdiv. Dospelý zubor váži až jednu tonu, samica o dvesto kíl menej. Aj napriek vysokej hmotnosti, dosiahne rýchlost v behu až 50 kilometrov za hodinu. Mládatá zubra sa rodia po deviatich mesiacoch brezivosti samice a vážia 30 kilogramov. Každý polský zubor má svoj rodný list a meno zacínajúce sa písmenami PO. Dnes žije zubor volne iba v Polsku, na Ukrajine, Bielorusku, Litve a Rusku. Som rád, že tento krásavec pri svojich potulkách zavíta aj do našich Polonín. Jedného takého zblúdilca stretli lesní robotníci nad vodnou nádržou Starina. Iní zase videli trojicu zubrov pod Kremencom. Aj Cesi sa pokúšajú domestikovat zubrov na Šumave. Nie div. Ved na celom svete žije len tritisíc zubrov.
Vlado Decha, Horovce
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
