Samozrejme, že sa v Poprade neobjavil americký originál, ale (skoro) verná kópia, ktorú na pódiu stvárnovali mladíci z Ciech. Tí totiž výtvory od populárnej Metallicy naživo prezentovali. Už na prvý pohlad ste mali možnost všimnút si istú zmenu. Metallica z Moravskej Trebovej, odkial väcšina chalanov pochádza, dorazila so sólovým spevákom (aby ste boli v obraze, Metallica v originále vystupuje ako kvarteto). Po trištvrte hodinovom cakaní to bratia Cesi naplno odpálili strašidelným introm a napokon skladbou Fuel, aby vzápätí prevetrali v nezmenenom tempe ranný album Metallicy, Ride to lightning, Creeping death. Nástupu by sa snád dalo vytknút iba to, že rýchlo neznamená vždy dobre. Zvyšné kvarteto okolo speváka Aleša Navrátila sa však ešte len dostávalo do tej správnej koncertnej teploty. Nasledovali ukážky z albumov Load, Reload a ospevovaného cierneho albumu. Aleš, ako to u správnych metalových frontmanov býva, obmedzil svoju komunikáciu s publikom na trefné hecovanie, héééj, héééj. Pod pódiom však nachádzal odozvu a kapela pokracovala v dobrých výkonoch. Pri skvelom zvuku dostal priestor aj skvelý album Master of puppets, konkrétne v troch skladbách. Nad niektorými sólami by bolo dobré trošicka prižmúrit jedno oko, ale celkovo pôsobila Metallica z Moravskej Trebovej absolútne kompaktne. Koncert gradoval radovkami z platne Justice for all a priestor dostala aj vykopávka v podobe kompozície s názvom Seek and destroy. Rozjarení fanúšikovia sa v závere dockali aj hitoviek, Nothing else matters a For whom the bell tols. V definitívnom závere nacal spevák publikum opät svojím hééj, hééj skladbu So what?. Ak sa pýtate, ci sa pridávalo, odpoved je samozrejme. A hned dvakrát. Vzhladom na to, že Metallica sa v tunajších koncinách nevidí každý den, dovolil som sme si položit pár otázok bas gitaristovi Martinovi Sedlákovi a spevákovi Alešovi Navrátilovi.
Na pódiu ste dohromady piati, ale Metallica v originále vystupuje ako kvartet....
Aleš: Je to tažké. Nedokázal by som ku gitare urobit taký spevový prejav, ako on (James Hetfield). Nešlo by to. Pocítali sme s tým, že sa im nikdy nebudeme podobat, preto nás to casom prestalo zaujímat. Myslím si, že je dôležitejšie vyjadrit sa hudbou a a hrat to tak , ako by to malo byt. Nerobit zo seba zbytocné opicky.
V Cechách nastal v poslednom období dost výrazný boom revivalových kapiel. Zaregistrovali sme ešte niekolko revivalov Metallicy...
Martin: Je ich niekolko. Osobne som ich napocítal asi pät ci šest. Väcšinou sú to viac-menej kapely regionálneho typu, ktoré hrajú vo svojom okolí. Ked sme zacali fungovat, to sme vôbec netušili, že nejaké revivalové kapely existujú. V hre na nástroj sme sa zdokonalovali s pomocou skladieb Metallicy. Takto to vzniklo. Potom nás niekto zavolal hrat na festival a vtedy sme zistili, že existujú revivaly iných kapiel. Preto sme sa aj my takto pomenovali.
Akým spôsobom si skladby pripravujete, kedže ich musíte zahrat presne ako Metallica?
Martin: Ucíme sa z tabulátorov. Bubeník si pesnicky odpocúva. Tabulátory si zvykneme stiahnut z internetu, ale iba z oficiálnych stránok. Tie sú totiž presné. U starších platní, tam je to väcšinou z posluchu.
Z ktorých albumov hrávate najviac skladieb?
Martin: Nedá sa jednoznacne povedat, že z tohto albumu je to najviac. Ide o komplexný výber. Musí sa nám tá ci iná skladba pácit. Hráme aj menej známe veci. Snažíme sa o to, aby si clovek, ktorý príde na koncert, mohol vybrat.
V istom období Metallica pocítila odliv svojich skalných fanúšikov. Ako vaši diváci vnímajú skladby z jednej i druhej vývojovej etapy?
Martin: Na koncerty chodia dva druhy ludí. Sú to takzvaní nezávisláci, tí si chcú popocúvat Metallicu. Tím je to jedno. Na druhej strane sú tam tí skalní, ktorí by chceli viac skladieb z raného obdobia. Takýto fenomén tu existuje.
Používate aj oficiálne logo skupiny Metallica. Neobávate sa v tomto smere, zo strany manažmentu kapely, nejakých komplikácií?
Martin: Pravdu povediac, bavili sme sa o tom. Myslím si ale, že my hráme v takom malom zábere, že nemôžeme nijako Metallicu ohrozit. Skôr by som povedal, že jej robíme reklamu, pretože vela ludí príde na koncerty popocúvat si ich tvorbu a my ich môžeme istým spôsobom ovplyvnit. Takýchto kapiel je po celom svete strašne vela.
Hrávate doma v Cechách, aj tu na Slovensku. Skúste porovnat publikum.
Martin: Zatial sme hrali na Slovensku iba dva koncerty, ale strašne sa nám tu páci, ludia sa k nám správali velmi milo. Povedal by som, že v Cechách to záleží na tom, v akom meste hráš. Tu je to lepšie v prístupe k muzike, ku kapele. U vás ešte neexistuje vela kapiel tohto druhu, takže je tu istý hlad.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
