podporovanou väcšinou tu žijúcich Židov neuspokojila s viedenskou arbitrážou. Chceli všetko. V ceste im nezabránil ani historický fakt, ktorý formálne uznali mladý štát Slovákov pod ochranou Velkého Nemecka. Naše východné hranice od Užhorodu prekrocili 23. marca 1939. Na nasledujúci den, 24. marca, madarské královské letky bombardovali hlavný letecký bod na Slovensku letisko v Spišskej Novej Vsi. To sa neobišlo bez ludských obetí. Slovenskí letci sa držali statocne, a tak sa riešenie Malej vojny prenieslo opät za rokovací stôl.
Chcem poukázat na niekolko demagógií, ohladom vzniku Slovenskej republiky v roku 1939. Píše sa o nej ako o vojnovom štáte. Vznikol však tesne pred druhou svetovou vojnou pod taktovkou velmocí, tak ako prvá Ceskoslovenská republika ci iné štáty. Nešlo o kolaboráciu so stranou fašistického Nemecka, ale o aktuálne a triezve posúdenie zložitej medzinárodnej situácie zo stany slovenskej vlády. Hitlerovi nic nestálo v ceste obsadit podobne ako Cechy aj Slovensko teda CSR. Tu nešlo ani o volbu menšieho zla. Tu išlo o holú existenciu slovenského národa ako celku, izolovanie sa od madarskej expanzie, ktorá sa napokon otvorene prejavila v Malej vojne. To už nie sú dohady, ale fakty. Ci sa nám to páci, vyhovuje, ci sa k tomu hlásime alebo nie, Taliansko nevynechalo históriu s Mussollinim, Španielsko s Frankom, ZSSR so Stalinom, Nemecko s Hitlerom, ani Madarsko s Hortym.
Holokaust je hrozné slovo. Každý ludský život má nesmiernu cenu! Spojenecké vojská vedeli o transportoch Židov z Talianska vopred, ale na ich záchranu nepodnikli nic. U nás treba rozlíšit casovú dobu, kedy prišlo o život 70-tisíc obetí. Od roku 1939 do roku 1942 a od roku 1942 po zastavenie deportácií. Pamätné tabule jasne hovoria, v ktorom období zacali padat aj slovenskí synovia.
Historici by sa mali zjednotit spolu s psychológmi a posúdit, ci vytvorenie samostatnej republiky v roku 1939 chceli iba politické špicky. Stále sa iba ospravedlnujeme židovským obciam. Preco bola nenávist k židovským spoluobcanom taká hlboká? Neznášanlivost ako teraz k Rómom. Európa zavádza proti nám vízovú povinnost. Nie sú slová o vclenovaní sa do jej štruktúr prázdnym mlátením slamy? Ved tam je slobodný pohyb osôb a ked nás príjmu, Rómovia sa nerozídu?
Na celo pochodu tolerancie 14. marca sa samozrejme postavili nasledovníci, nástupcovia ci clenovia zlocineckej kolaborujúcej komunistickej strany s príslušníkmi bývalých nomenklatúrnych kádrov a clenov ŠtB. Bez rumenca na tvári zastávajú najvýznamnejšie miesta v našej demokracii...
Pamätník obetiam vojen na cintoríne v Spišskej Novej Vsi hlása: Spomíname na ludí, ktorí odišli domov, do svojho pravého domova. Nezomreli do hrobu, ale do Tvojej lásky a vecnosti.
Postoj a venuj tichú spomienku všetkým tým obcanom mesta, ktorí sa stali obetou zlovôle a nenávisti a zomreli daleko od svojej rodnej hrudy. Odpocívajte v pokoji, obcania mesta Spišská Nová Ves. Obete ludskej zloby. Lebo je jedno, ci ju uplatnujeme alebo sa jej vystríhame v totalitných režimoch, liberálnych spolocnostiach, demokracii na úrovni socializmu s ludskou tvárou. Je tu neustály zápas dobra a zla.
Ladislav Bernáth, Spišská Nová Ves
Autor: luk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
