vodcovia už zrejme nedostanú. Pôvodne ju mesto chcelo dlhodobo prenajat Spolku horských vodcov vo Vysokých Tatrách, malo tu byt sídlo Národnej asociácie horských vodcov SR, intenzívna klubová cinnost, kontaktná kancelária. Po ostatnom mestskom zastupitelstve poslanci pristrihli smelým plánom krídla, nevyriešenou otázkou zostali investície do znacne zniceného objektu. Nevyžije v nom už ani knižnica Tatranského kultúrneho centra (TKC), každý záujemca o prevádzku vily musí najprv vediet, z akého "balíka" zaplatí rekonštrukciu.
To bol v prípade horských vodcov asi kamen úrazu, preto poslanci chcú od prednostu MsÚ, aby pripravil návrh na rekonštrukciu vily Alica a podmienky na jej prenájom. Pozoruhodne znie termín, treba to totiž stihnút do 30. 6. 2001, co v praxi znamená, že pocas letnej špicky bude objekt mimo hru. Ak sa aj nájde podnikatelský "kamikadze", ktorý pohladá financnú záplatu, nemá šancu stihnút rekonštrukciu a prvé leto mu prinesie len prvé straty. Témou sa teda mohli Tatranci zaoberat podstatne skôr, ved o probléme sa vie dávno. Pikantné je, že svojho casu dostali horskí vodcovia od MZ súhlas na prenájom bez toho, aby boli jasné financné otázky, ktoré teraz poslancom tak ležia na srdci. Vážnou témou bol tiež záverecný úcet mesta Vysoké Tatry, kde zastupitelstvo prejavilo viac zmyslu pre realitu. Hoci samosprávy placú nad rozpoctami a svojimi financnými možnostami, schválený záverecný úcet mesta Vysoké Tatry prezrádza, že Tatranci sú v pluse a hospodárili s prebytkom približne 290 tisíc korún. "Príjmy aj výdavky sa splnili zhruba na 95 percent, obavy z problematického naplnania rozpoctu sa teda nestali skutocnostou. Co sa týka príjmov, boli trošku nižšie len kvôli menšiemu odpredaju majetku mesta, ako sa pôvodne plánovalo," skonštatovala vedúca financného oddelenia MsÚ Ing Mária Fábryová. Svojho casu mali Tatranci trochu malú financnú dušicku kvôli dani z nehnutelnosti, celkový ekonomický tlak sa prejavil i na tunajších podnikateloch, ktorí sa dostávali do závozu a svoje povinnosti voci mestu si plnili len velmi tažko. Ako však ukázal záverecný úcet, neboli to výpadky väcšieho rozsahu.
Atmosféra zastupitelstva sa niesla v znamení výrocných cien, ktoré samospráva vo Vysokých Tatrách udelila len po druhý raz. V prípade Arna Puškáša o jeho domovskom práve nepochybuje naozaj nikto, je jednou z tatranských legiend a univerzálnym clovekom - športovcom, publicistom, umelcom. Žije vo Vysokých Tatrách dlhé desatrocia, pozná hory ako svoju dlan. Za nevšednú edíciu Tatranské listy si skromne odniesla cenu aj Luba Rusnáková z Podtatranskej knižnice v Poprade, prvý raz takto Tatranci ocenili osobnost, ktorá tu nemá trvalé bydlisko. Velkost jej práce však zanechá trvalú a hlbokú stopu, pretože útle zväzky knižociek budú pripomínat strácajúce sa mená, osudy a nádeje. Ak sa Maši Halamovej splnil životom na Štrbskom Plese detský sen, pripravené Tatranské listy zas splnia sen mnohým obdivovatelom jej krehkej poézie. O autorke prezradia doteraz netušené, L. Rusnáková poskladá criepky pamäte do uceleného obrazu poetky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
