posledné železné rezervy zo 107 väčšinou nezamestnaných občanov z celej SR. Predavačka košického Rempa Iveta H. a jej priateľ - bývalý občan Juhoslávie Nikola K. - totiž založili fiktívnu sprostredkovateľskú firmy s názvom GERN - NIK - BAU Ges.m.b.h.
Jej predmetom bolo vybavovanie práce v zahraničí, konkrétne v Rakúsku. Podnikavci ponúkali pre mužov stavebné práce, pre ženy upratovanie. Pravda všetko za vyššie než 50-tisícové platy. Za sprostredkovanie i pracovné povolenia si však dopredu zapýtali 7 021 tisíc korún.
Na prípade by nebolo nič zvláštne, keby uvedená spoločnosť mala nejaké sídlo, serióznych pracovníkov, pečiatku a iné podrobnosti slúžiace k zastretiu podozrenia z trestnej činnosti.
Kanceláriou spoločnosti však bolo spomínané Rempo, presnejšie pult, za ktorým predavačka Iveta predávala. Tam veselo podpisovala falošné zmluvy a pre dokumentáciu vierohodnosti prekladala aj rovnako falošné pracovné povolenia. Pokladničný doklad za prijaté financie vydávala bez pečiatky, IČA i DIČA.
Na otázku niektorých občanov, prečo nemá pečiatku odpovedala, že ju má konateľ spoločnosti vo Viedni. Tí i napriek tomu verili a prostriedky vyplácali na drevo resp. na spomínaný pult.
Iveta nebola len ledajaká odborníčka, svoj podvod dotiahla do totálneho extrému. Svojim klientom totiž neváhala nasimulovať riadny odchod do zahraničia. V istý deň im oznámila, že majú prísť na Námestie osloboditeľov v Košiciach, kde po nich ich príde autobus. Spokojní muži a ženy veriac v lepší zajtrajšok, niektorí podávali v svojich zamestnaniach aj výpovede, nakúpili konzervy, aby vo svete ušetrili a spokojne čakali. Autobus však neprichádzal. Jedna hodina bola dlhšia ako druhá, preto sa rozhodli zavolať šéfke zájazdu. Tá im však s poľutovaním oznámila, že sa nikde nejde, pričom im na nos zavesila, že ubytovňa v Rakúsku vyhorela.
Ťažko povedať, či ju svedomie pálilo, alebo nie, isté je, že ju pri srdci hrial 750 tisícový balík, ktorí jej dôveryhodní občania doslova venovali. Dlho si ho však neužila, keďže poškodeným konečne svitlo, že boli oblafnutí a podali na polícii trestné oznámenie.
Ivetu H., ktorú následne predvolala polícia tvrdila, že ju na všetko nahovoril manažér projektu Nikol K. Ona vraj vykonávala iba jeho príkazy. Či jej to postačí pri ďalšom vyšetrovaní ukáže čas, svedectvá poškodených by však mali mať väčšiu váhu. Prípad postúpila polícia na vyšetrovačku, kde sa rozhodne o obvinení. Podozrivým z podvodu je aj Nikol K.
V súvislosti so sprostredkovateľskými aktivitami viacerých firiem sa na kriminálnej polícii občania čoraz častejšie informujú na spoločnosti ponúkajúce práce v zahraničí. Polícia však v prípadoch, keď firma neporušila zákon, nie je kompetentná konať. Pravda rovnako nemôže podávať informácie. Na druhej strane nie všetky spoločnosti podnikajú s podvodným úmyslom.
Podmienky vykonávania sprostredkovania zamestnania v zahraničí však určuje Národný úrad práce (NÚP). Podľa vedúceho odboru služieb zamestnanosti Ing. Miroslava Šamaja môže sprostredkovanie zamestnania za úhradu vykonávať právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má na takú činnosť povolenie od NÚP, a ak je osoba bezúhonná a má minimálne strednú školu. Za sprostredkovanie zamestnania si od občana firmy môžu vyberať úhrady, ktoré schvaľuje predstavenstvo NÚP. Na tento rok by mali záujemcovia podľa zákon sprostredkovateľovi zaplatiť do krajín EÚ 5300 Sk, Ameriky 6900 Sk, Austrálie 7500, alebo aj do Antarktídy 7700 Sk.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
