Daša MATEJČÍKOVÁ & Michal KOMADA

Po Ivanovi Lexovi zostala na Slovensku iba krabička cigariet. Nedofajčené červené marlborky má vo svojej kancelárii advokát Juraj Trokan (na snímke). Svojmu klientovi, ktorý bol pol roka vo vyšetrovacej väzbe, ich nosil na každú návštevu. Lexa ich fajčil počas spoločného rozhovoru o postupoch vyšetrovania.

"Bol vo veľmi zlom fyzickom a psychickom stave," hovorí Trokan. "Nevedel si zvyknúť na ťažké podmienky. Vo väzbe sú zlé, horšie, ako po odsúdení človeka vo väzení."

MEDZITITULKY: Lexa žije v zahraničí so svojou sekretárkou?

Ivan Lexa dokázal aj počas väzby racionálne uvažovať, diskutovať o bežných veciach. Aj o politike. Nedokázal však akceptovať zmenu svojho životného štýlu. Z luxusu sa dostal do cely s iným zločincom, problém mu robilo aj používanie sociálnych zariadení. "Vzhľadom na jeho rozmery to zrejme jednoduché nebolo," pragmaticky konštatuje advokát. "Sadol si, roztrhol si sedací sval."

Tvrdí, že útek svojho klienta do zahraničia chápe: "Je to pre mňa psychologicky zrozumiteľné. Jeho činy sa klasifikovali ako sabotáž, hrozil mu výnimočný trest. Dôvody väzby boli účelové, preto odišiel," domnieva sa právnik a pokračuje: "Paragraf sabotáže je socialistickým prežitkom. Roľníkov v rámci neho zatvárali do Jáchymova, lebo neodovzdali vajíčka."

Trokan stále tvrdí, že nevie, kde sa jeho klient nachádza. "Ani to vedieť nechcem." Lexa sa mu vraj ozval len raz. "Po mojich vyjadreniach na jednej z tlačoviek mi nechal odkaz na telefóne. To nebol v jeho pozícii rozumný krok."

Otázky, či Lexa skutočne podstúpil plastickú operáciu a žije v zahraničí so svojou sekretárkou, Trokan zhodnotil: "Nikdy som sa o tom s nikým s rodiny nezhováral."

Sekretárka Ivana Lexu Ingrid Kučerová bývala na bratislavskom sídlisku a jej známi ju dlhý čas nevideli. Podľa našich informácií je v zahraničí niekoľko mesiacov. Investigatívny novinár Milan Žitný predpokladá, že môže byť v Južnej Afrike. Tam chcel mať pobyt aj Ivan Lexa. Iné zdroje pred časom tvrdili, že Lexa výrazne schudol a je pravdepodobné, že si dal urobiť plastiku.

Kto je Juraj Trokan

Advokát Ivana Lexu Juraj Trokan začínal profesionálnu dráhu ako čakateľ pre vyšetrovanie na mestskej prokuratúre. Už počas štúdia sa politicky angažoval. Nie cez KSČ. "Cez študentské hnutie. Bol som v koordinačnom centre." Vstup do komunistickej strany ho nelákal - jeho otec bol ministrom vlády Alexandra Dubčeka, po udalostiach v roku 1968 ho zo KSČ vylúčili a zakázali mu prednášať. "V roku 1968 som mal podpísanú prihlášku. Samotným Husákom, ten vtedy komunikoval so študentami. Nikdy som ju však nepodal," konštatuje Trokan.

Vstúpil do Strany slovenskej obrody, ktorá sa považovala za "konzervovanie politikov DS, ktorí, aby mohli ako strana existovať, sa priklonili ku KSČ". Hovorí, že bol jedným z mladých rebelantov, ktorí jej začali dávať novú tvár. Tam ho zastihla aj revolúcia, stranu potom zastupoval pri zostavovaní vlády národného porozumenia. "Sedel som za rokovacím stolom s Jánom Čarnogurským a Mariánom Čalfom."

Bol zakladajúcim členom Demokratickej strany, stal sa šéfom Mestskej prokuratúry v Bratislave.

"DS ma vylúčila zo strany, keď som súhlasil s obhajobou Ivana Lexu." Bolo to v roku 1999. "Nikdy mi to ale oficiálnym listom neoznámili." Politika DS je mu však stále blízka a do inej strany vstupovať nemieni. "Načo? To ma neláka."

Údajne až trikrát dostal ponuku stať sa generálnym prokurátorom, alebo námestníkom generálneho prokurátora. "Vtedy som hovoril - keby ma nenavrhovali dve politické strany, ale všetky, idem. Inak nie." Preto nepovažuje prokuratúru za nezávislú. "Sudcov áno. Ich rozhodnutia sú objektívne."

Áno, mal ponuky na spoluprácu s ŠtB

Pri zrušení Trokanovho členstva v DS argumentovali jej predstavitelia aj jeho záznamom v ŠtB. Je tam uvedený pod krycími menami Jaro a Čakateľ.

"Mal som blízko k bezpečnostným štruktúram bývalého režimu z hľadiska ich práce," hovorí právnik a vysvetľuje, že hovorí o období, keď viedol revoltujúce aktivity študentov. "Môj vzťah k systému bol v 60-tych rokoch kladný, tak sa ma snažili naverbovať do zahraničného spravodajstva."

Pešiaci ŠtB ho lanárili v krčme, ponúkali mu prácu politického utečenca. Aj preto, že Trokanovi rodičia sa narodili v Amerike. "Moji starí rodičia tam zostali."

Nad ponukou ŠtB skutočne krátko uvažoval, potom však odmietol. "Našli si ma ešte raz." Na vojne bol kuriérom vojenskej kontrarozviedky. "Viem, že som bol zahrnutý do akcie Norbert, medzi ľudí, ktorých mali internovať v krízovom režime," tvrdí Trokan.

Nevie však, čo je v jeho záznamoch, ktoré po Štátnej bezpečnosti zostali. "Isté je, že som nikdy nič nepodpísal," prízvukuje. "Do politiky by mali ísť preto robiť len madí ľudia. Takých zoznamov viem vyrobiť koľko chcem."

Dal si požiadavku, ktorú Lexa prijal

Ponuku, aby zobral obhajobu Ivana Lexu, dlho nezvažoval. "Povedal som si podmienky a tie som dostal." Jedinou podmienkou bolo finančné ohodnotenie. Na otázku, či mu Lexovci ponúkli sumu so šiestimi, alebo so siedmymi nulami, Trokan reagoval: "Toto nepotrebujem zverejňovať."

Po zrátaní jeho majetku - vozí sa na aute značky Hyundai, býva v byte na Vajanského nábreží v Bratislave a na konte USD má vraj 6 dolárov - konštatuje: "Takže pán Lexa ma veľmi nezaplatil, ale dúfam, že ma zaplatia dobre iní, noví klienti."

Na svoje majetkové pomery sa ale nesťažuje: "Boli veľmi dobré už pred prácou pre Lexu. Od roku 1991 presahujú každý rok šesťciferné číslo."

Regulérnu otázku - či bol Ivanom Lexom vydieraný - rozhodne odmieta: "Prvý raz som ho videl vo väzení. Ale povedal mi, že si ma vybral na základe materiálov SIS." A so smiechom dodáva: "Po detailnejšom rozhovore som zistil, že tam nepracovali dvakrát precízne."

Svoje rozhodnutie obhajuje, Mečiara odmieta

Priatelia Juraja Trokana sa od neho po tom, ako začal zastupovať Ivana Lexu, odvrátili. "Teraz sa pomaly vracajú," hovorí advokát. Bolo mu ľúto, že pohoršil priateľa Stana Dančiaka, je rád, že to "už pomaly nejako stravuje". Naďalej si tyká s Jánom Čarnogurským, ktorého považuje za kamaráta. "S negatívnymi reakciami verejnosti som sa nestretol, skôr naopak."

"No viete si predstaviť obhajcu, ktorého by nelákala takáto kauza?" pýta sa na záver kontorverzný advokát.

Na našu protiotázku, či bude ochotný zastupovať aj Mečiara, už ale odpovedá: "Nemyslím si, že by ma Mečiar o to požiadal. Svojho času som odmietol vstup do HZDS."

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.