však o dokonale premyslený ťah. Patrí totiž k neúnavným propagátorom vážnej hudby medzi mladými poslucháčmi. Na husle hrá Pavel Šporcl (27) od piatich rokov. Študoval pod vedením vynikajúcich pedagógov. V roku 1993 si splnil sen a dostal sa na prestížnu Juilliard School v New Yorku.
Pripravovala ho Dorothy De Layová a pred tým sa mu venoval jeho idol Itzak Perlman. Víťaz súťaže Holland Music Ssessions World a laureát súťaže ARD Mníchov, je ako jediný z českých huslistov uvedený v knihe Husľoví virtuózi, ktorú zostavil popredný svetový kritik H. Rothe. Predstaví sa 30. marca s orchestrom Štátnej filharmónie Košice pod taktovkou Kirka Trevora (USA). Predvedie náročný koncert pre husle a orchester h-mol Edwarda Elgara. Zastihli sme ho telefonicky v Českých Budějoviacich, práve bol na krátkej návšteve u rodičov.
* Orchester košickej filharmónie vás ulovil na Elgara?
- Skôr je to tak, že sme s Kirkom Trevorom hrali v Zlíne a dohodli sme sa, že spolu urobíme aj husľový koncert Elgara. Pôvodne to malo byť tam, ale vyšlo to tak, že si ho spolu zahráme v Košiciach.
* Toto dielo má v repertoári iba málo huslistov. Prečo ?
- Zrejme preto, že je veľmi dlhé a náročné, má totiž 50 minút. Ale je krásne a málo ľudí ho pozná. Treba ho propagovať.
* Darí sa vám lámať bariéry medzi vážnou hudbou a mladým publikom ?
- Nazdávam sa, že áno. Na moje koncerty ich chodí množstvo. A je dobré nielen pre mňa, ale aj pre hudbu, keď sa klasika dostane k mladým.
* Má na tom zásluhu aj váš výzor rebela v pirátskej šatke ?
- Doba zošnurovaných koncertov je dávno preč. Mne nevadí, keď prídu ľudia na koncert trebárs v džínsoch. Keď sa klasika robí príliš vážne, musí to byť stresujúce. Fraky robia bariéru medzi umelcom a publikom. Snažím sa to celé zrušiť, preto tá šatka a kožené nohavice. Občas sa dokonca stáva, najmä keď sedia v publiku školy, že dávajú súhlas najavo hlasnými výkrikmi. Napríklad keď som hral pre pedagogickú školu a plnú sálu dievčat, vyšiel som na javisko, začali jačať akoby prišiel Daniel Hůlka. Ale to patrí k veci.
* Nikdy ste nehrali vo fraku, alebo aspoň v smokingu ?
- Isteže áno. Ale keď som sa vrátil zo štátov, začal som veľa koncertovať po českých mestách a bolo mi ľúto, že je v hľadisku málo mladých tvárí. Postupne som začal hrať len v čiernej košeli. A keď sme fotili obal na CD navrhli mi: Skús si uviazať na hlavu šatku. A bolo.
* Narážate občas na názory konzervatívnejších kolegov?
- Určite. Nenahováram si, že všetkým sa to páči. Ale stojím si za tým pevne. Nakoniec mám výsledky. Dostanem sa tam, kde by som vo fraku nemal šancu. Napríklad do televíznych programov pre mladých. Ale neschovávam sa za šatkou, najdôležitejšie je vždy čo a ako hrám. Aby kolegovia nemohli povedať, že hrám zle.
* Koncertovali ste už na Slovensku?
- Tuším, že tu budem mať premiéru. Hral som tu kedysi dávno, iba ako víťaz nejakej súťaže, už si ani nespomínam.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
