zachmúrenou tvárou. Tento prvorodený syn svojho otca, pochádzajúci so sedemnástich súrodencov, je neoficiálne "chodiace slniečko" tunajšieho showbiznisu. S novým imidžom blonďáka, v pohodlných šľapkách, šíriac okolo seba kokosovú vôňu, si k nám Ibi prisadol na kus reči pred začiatkom Východoslovenského plesu v Slovane. Ako inak s neodmysliteľným úsmevom od ucha k uchu.
Mal si už niekedy pocit, že nad tebou stojí anjel strážny?
"Stále nado mnou stojí. Mám ten pocit neprestajne, viem, že ma určite niečo stráži. Pretože také šťastie, aké mávam, nemôže byť len tak. Je to už od čias môjho štúdia na vysokej škole. Jedno obdobie som bol v zúfalej situácii, nemal som žiadne peniaze, ani len na kúsok chleba do úst. Navyše, nemal som sa ani na koho obrátiť, rodičia boli ďaleko. Ale vždy, keď už bolo najhoršie, zrazu prišla odniekiaľ pomocná ruka. Raz som bol celý víkend na internáte, bol som strašne hladný, nemal som pri sebe ani korunu a moja hrdosť mi nedovolila, aby som to niekomu dal najavo. Keď som si myslel, že už nevydržím, prišla mi poštou poukážka s nejakým nevyplateným honorárom, na ktorý som už dávno zabudol. Nechápal som, ako to prišlo vhod, no a toto sa mi stáva pravidelne. Zobral som si z toho poučenie a snažím sa i ja dať pomocnú ruku, keď vidím, že to niekto potrebuje. Robím to zo srdca, ináč by ma trápilo svedomie. Vysvetľujem si to tak, že sa mi to dobré v živote vracia."
Povedz o nejakých svojich nedostatkoch, uvedomuješ si ich?
"Chcel by som byť viac aktívny. Som trošku pasívny v postoji k životu. Keby som bol pružnejší, mohol by som dosiahnuť viac. Som pasívny v tom zmysle, že na život pozerám, len ako na osud, ktorý mi je vopred daný. Sme tu príliš krátko na to, aby sme si lámali hlavu nad problémami, preskakovali krkolomné prekážky a zhŕňali materiálne statky, ktoré tu aj tak necháme. Áno, som fatalista a sám s tým nie som veľmi spokojný, lebo tá pasivita mi občas trochu vadí. Ináč by som na sebe nič nemenil, vyhovujem si sám tak, ako som."
Za čo si musel v živote najviac zabojovať?
"Aby som mohol vydať svoj prvý album. Bolo to fakt ťažké. Nikto ťa nepozná, ľudia ti neveria a ty musíš klopať od dverí k dverám a prehovárať kompetentných, ktorý kvôli tebe nechcú riskovať cestu do neistoty. To bolo v období, keď sme s Paľom Haberom naspievali Mamu Kami do Fontány dvojky. Myslím, že mám na tom i ja trošku svoju zásluhu, že sa z tej piesne stal nakoniec hit. Napriek tomu, že to žalo úspechy, sólový album mi nik vydať nechcel. Robil som pre to všetko ako u nás, tak v Čechách. Dokonca som si sám pozháňal i sponzora a aj napriek tomu mi vydali len jeden singel. Až postupom času sa nejako prelomili ľady a vytúžený album nakoniec vyšiel."
Bez čoho by si si svoj život nevedel predstaviť?
"Je toho viac, mohol by som tu menovať množstvo morálnych hodnôt, na ktorých lipnem, ale jedna hovorí za všetky bez lásky."
A okrem toho? Aká je vecná rovina tvojich chúťok, bez ktorých sa nezaobídeš?
"Rád jem, zo sladkého si potrpím na čokoládu, ale nepohrdnem ani takými správne urobenými bryndzovými haluškami. Okrem hudby ma už všetci poznajú i ako známu tvár z rôznych športových akcií. Šport ako taký mi je veľmi blízky, vypichnúť môžem futbal, tenis či atletiku. Chodím i posilovať, ale s mierou. Ale so všetkého najradšej vidím usmiatych ľudí, zvlášť, keď ich môžem rozveseliť ja sám. A už som zasa pri ideáloch (smiech)."
Čoho si sa najviac obával ako dieťa a čoho sa obávaš teraz?
"Ako malý som sa strašne bál, aby ma niekto nezbil. Najmä v škole, do ktorej so mnou chodili samí silnejší spolužiaci. Tí mi stále niečo závideli, alebo si proste našli nejakú zámienku, aby ma mohli udrieť. V triede sa stále zomlela nejaká bitka, z čoho som bol vždy smutný. Niežeby to bolo nejako extrémne agresívne prostredie, ale medzi deťmi sa vždy nájde pár jedincov, ktorí nemajú pokoj a potrebujú sa ukázať. Teraz sa bojím asi najviac ľudskej hlúposti. Ľudia porobia veľa zlých vecí bez toho, aby si to vôbec uvedomili. Ubližujú nevinným a majú na svedomí množstvo konfliktov či katastrof, ktoré môžme v súčasnosti okolo seba vidieť. A to všetko z hlúposti, kvôli ktorej má bežný človek stále ťažšiu existenciu. No a v súvislosti s tým sa bojím, že ak nám to raz niekto alebo niečo v mene spravodlivosti zúročí, aby nás trest nepostihol všetkých rovnako."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
