šansóny a veľkou inšpiráciou Hana Hegerová, Marie Rotrová a Marika Gombitová. V súčasnom období dokončuje s partiou výborných muzikantov svoj debutový album a v rámci väčšieho zviditeľnenia sa putuje toto útle žieňa spolu so svojou kapelou po slovenských kluboch. Nedávno zakotvila aj v popradskom klube Aramis. Pred vystúpením sme ju požiadali o krátky rozhovor.
Kedy si usúdila, že dozrel čas vydať vlastnú platňu?
"Nápad dozrel asi v čase, keď som sa zúčastnila súťaže Talent 2000. Vtedy som sa rozhodla, že začnem robiť aj niečo svoje, aj keď sa možno trošičku odkloním od muzikálu, ale nie úplne, lebo chcem viesť tieto dva životy paralelne. A tak som pomaličky začala zbierať materiál na prvý album."
V akom štádiu sú práce na pripravovanom debute?
"CD je natočené. Momentálne sa mastruje a robia sa posledné úpravy. Teraz už záleží od hviezd, vydavateľa a neviem od čoho všetkého, či vlastne vyjde."
V minulosti ti skladby písal tvoj strýko Jaro Filip a texty dodal Zbyňo Džadoň. Sú to jediní autori na tvojej platni?
"Jaro Filip mi stihol napísať pár vecí, ale vzhľadom k tomu, že takto nečakane odišiel, tak sme jeho skladby ihneď vydali vo forme singla. Jedným z autorov hudby je popri textoch aj Zbyňo Džadoň, ten mi napísal tri skladby. Niečo som si napísala sama, niečo Juraj Kupec a pár textov má aj Petr Malásek a Zdeněk Vřešťál."
Keď už sme pri Jarovi Filipovi, kde ťa zastihla smutná správa o jeho odchode?
"V ten deň som cestovala do Prahy. Dozvedela som sa to od mamy, ktorá mi volala. Sama bola v šoku, hrozne plakala. V prvom momente som vôbec nevedela, o ktorého Jara ide, lebo v rodine máme veľa príbuzných s týmto menom. Tým, že sme išli autom, bol čas trocha to vstrebať a zamyslieť sa."
Zbyňo Džadoň ti píše texty, dá sa povedať na mieru. V čom sú ti jeho myšlienky blízke?
"So Zbyňom si strašne "sadneme" ľudsky a navyše sa dobre poznáme. Vyhovuje mi ako obsah, tak forma. Často sa rozprávame, takže istým spôsobom v jeho textoch nachádzam náš život a život okolo."
Vo väčšine prípadov ide o skrytú sexuálnu tematiku...
"Myslím si, že sexualita je základným motorom bytia a navyše nie je to v takej polohe, aby mi to prekážalo."
Publikum ťa vníma ako muzikálovú speváčku. Ktorý z muzikálov ťa najviac profesne a duchovne obohatil?
"Ťažko sa k tomu vyjadriť. Každý z muzikálov súvisel s nejakou etapou môjho života, tým pádom aj s istým posunom v myslení, cítení a podobne. Nedokážem z toho vytrhnúť jeden. Vždy si hovorím, že tam, kde práve teraz som, to je to pravé orechové."
Skús porovnať tvoje účinkovanie v muzikáloch v Prahe a v Bratislave...
"V Prahe som žila tri roky. Je nádherná, žije kultúrou dvakrát tak, ako Bratislava. Ťažko je porovnávať. Všetko vnímam cez ľudí. Vo Vlasoch som mala úžasnú partiu ľudí, vtedy sa vlastne začala rodiť vlna muzikálov. Bolo to menej formálne a povedala by som, že išlo skôr o srdce. Ktovie aký by som mala dojem, keby som tam prišla teraz."
Vrátil by som sa v krátkosti k súťaži Talent 2000. V kuloároch sa objavili správy, že rozhodovanie bolo tendenčné a dopredu sa vedelo, kto zvíťazí. Ako si to vnímala ty, z pozície súťažiacej?
"Tých dvanásť finalistov muselo byť "opočúvaných". O to v celej súťaži aj išlo. Z víťaza sa totiž mala stať na druhý deň hviezda. Čiže finalisti boli porotou ostro sledovaní. Museli skrátka odhadnúť takého človeka, ktorý osloví čo najširší okruh poslucháčov - bude komerčne úspešný. Už v začiatku som bola upozornená na nie príliš šťastný výber piesne. Záujem o mňa, ako o človeka a hlas určite bol, ale ja som už mala jasnú predstavu o tom, kadiaľ ísť, nebola som až taká tvárna. Vlastne som už na súťaži vedela, že kvôli tomu neuspejem."
Niektorí ťa pasujú do polohy Richarda Müllera v sukni...
"Toto som o sebe ešte nepočula, ale každopádne, to prirovnanie je pre mňa veľkou poklonou. Rišo je totiž jediný slovenský interpret spolu s Jarom Filipom, ktorých si pustím rovnako rada ako českých interpretov."
Nemáš pocit, že na slovenskej scéne badať určitý deficit muzikantov, ktorý sa venujú šansónu?
"Povedzme si rovno, že na Slovensku nie je veľa fanúšikov šansónu, zatiaľ čo v Čechách sú ľudia zvyknutí počúvať texty a vedia ich oceniť. Nechcela by som sa však stavať do polohy šansónovej speváčky, aj keď je pre mňa text veľmi dôležitý. Mám rada spojenie výborného textu a temperamentnej "nabitej" muziky."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.