vzácnej chvíle. Na programe je totiž hlasovanie o Národnej bezpečnostnej stratégii (NBS), ktorú je údajne ochotné jednotne podporiť celé HZDS. Ak sa tak stane a dokument bude prijatý veľkou väčšinou hlasov koalície aj opozície, pôjde o vôbec prvý prípad všeobecného nadstraníckeho konsenzu vo veci vysokého štátnopolitického záujmu.
Bezpečnostná stratégia je materiál skutočne mohutnej kalibráže - je základom trojičky právnych noriem, ktorá pozostáva ešte v ďalších krokoch zo stratégií obrannej a vojenskej. Táto triáda v legislatívnej rovine ukotví základné smerovanie štátu v bezpečnostnej oblasti, už aj so zohľadnením zahraničnopolitických priorít vlády. Bezpečnostná stratégia je jednoducho nevyhnutným krokom na ceste integrácie do NATO - takýto dokument má vypracovaný každá členská krajina aliancie.
Preto sa pokladá za veľmi dôležité, aby bola schválená podstatne širším politickým kvórom, než aké dnes reprezentujú koaličné strany. A nielen kvôli preferenciám, ktoré veštia dramatický povolebný zvrat. Členstvo v NATO je totiž fakticky na neurčito (z aliancie dodnes ešte nikto nevystúpil), takže je nutný taký signál o zásadnom zjednotení rozhodujúcich politických síl, ktorý prekračuje viac volebných období a garantuje stabilitu za akejkoľvek straníckej konfigurácie.
Bohužiaľ, ani takto schválený dokument ešte nebude automatickou zárukou. HZDS, aj keď má integráciu zadeklarovanú ako prioritu, je v otázke členstva vnútorne rozorvané, o čom nemôže byť pochýb pri jedinom letmom pohľade na kreácie dobrej polovice jeho poslaneckého klubu. O to väčšmi očaruje, že práve bezpečnostnú stratégiu v priebehu parlamentnej rozpravy nikto z klubu HZDS nielenže "nezniesol pod čiernu zem" (ako kázal Mečiar pri ústave), ale ani vôbec nekritizoval. Ak hnutie hlasovanie jednomyseľne zvládne, prekoná samo seba a zaslúži si malé uznanie. Popri nezmyselne deštruktívnej opozičnej politike, ktorú predvádza, predsa len naznačí, že i preň existuje akási hranica, za ktorou už štátny záujem váži viac než porcovanie "dzurindizmu" za živa.
Samozrejme, ovácie netreba preháňať; za vyhlásením Ireny Belohorskej, že HZDS bezpečnostnú stratégiu podporí, sa skrýva aj chladný kalkul. Opačný postup by bol totiž tak trochu politickým šialenstvom; Mečiar a spol. veľmi dobre vedia, že ako vplyvná strana, tolerovaná ako neextrémistická aj na Západe, môžu čosi uhrať iba ako súčasť politického "mainstreamu". Teda hlavného prúdu, z ktorého sa vlastnými excesmi v minulosti sami vylúčili. HZDS sa proste musí tváriť a správať štandardne. A preukázať, že "transformácia" na sneme v Trnave bola dokonaná a napriek všetkému, čo predvádzajú doma, integračne sú "salonfähig".
Naopak, v navrhovanom znení dokument nepodporí SNS. Tá sa nemieni rozlúčiť s konceptom štátnej neutrality, i keď v poslednom období sa odohrala v útrobách strany akási diskusia o prípadnej zmene. Zvíťazila v nej však Anna Malíková, ktorá svoje srbsko-ruské lásky nemieni opustiť ani po súkromnej, ani po straníckej línii. Politicky si tým SNS podpiľuje konár, pretože svoju už aj tak veľmi hypotetickú účasť v nejakej budúcej koalícii svojím izolacionizmom ešte väčšmi znemožňuje. Ak sa aj HZDS prebije do nejakej budúcej vlády, tak - aspoň podľa všetkých doterajších signálov - sa už koalícou s touto stranou nebude kompromitovať. Keby sa ale SNS postavila k bezpečnostnej, obrannej a vojenskej stratégii predsa len kladne, azda by ešte mohla svoju úplnú periferizáciu zvrátiť. Hlasovanie o týchto troch dokumentoch bude totiž významnejším signálom, než stovky verbálnych politických stanovísk.
Do polohy faktickej nezmyselnosti stavia tento dokument Schusterovu utkvelú predstavu o "štátnej doktríne". Spoločné hlasovanie HZDS s koalíciou by totiž naplnilo požiadavku dlhodobého nadstraníckeho konsenzu v konkrétnej oblasti najvyššieho štátnopolitického záujmu. Bezpečnostná stratégia hovorí teda aj o tom, že tam, kde politické zjednotenie naprieč celým spektrom má skutočný význam, sa špecifické "doktríny" vytvárajú aj samy. Ak dnešok v parlamente preukáže, že v SR existuje širokospektrálna dohoda na bezpečnostnom systéme, zviazanom s kolektívnou obranou NATO, ak taká istá (resp. hlbšia) dohoda existuje vo vzťahu k EU, tak každá ďalšia špecifikácia bude naprosto nezmyselná a nadbytočná. Čo, napokon, paradoxne potvrdil nedávno aj Kukan, ktorý síce sľúbil Schusterovi akúsi víziu zahraničnej doktríny predložiť, ale s komentárom, že nevie ako na to, keďže "MZV sa snažilo inšpirovať v zahraničí, ale nikde podobný dokument nenašlo".
Naopak, Národnú bezpečnostnú stratégiu majú všetci. Zostáva len držať palce HZDS, aby sa z príležitosti k poľudšteniu v poslednej chvíli na smrť nevyľakalo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
