CANE-CORSO, ktoré už takmer upadlo do zabudnutia, no v posledných rokoch sa znovu začalo tešiť obľube chovateľov. Doktorka Marinová si ho najprv vyhliadla v časopise a potom ho zbadala na nejakej výstave. Vtedy intenzívne pršalo a jeho majitelia nechránili pred dotieravými kvapkami dáždnikmi seba, ale svojho štvronohého miláčika. Neprešlo veľa času a malý cane-corso si už veselo hopsal po jej rodinnom dome...
"Predtým sme mali neapolského mastina. Keď nám ako osemročný zomrel, hľadali sme podobné plemeno, avšak trochu živšie a aktívnejšie. Do oka nám padol práve sicílsky pastiersky pes a napokon predčil naše očakávania. Je to milý a veľmi spoločenský a hravý tvor, aj keď susedom vzhľadom na svoju robusnú postavu asi naháňa strach," hovorí Iveta Marinová. Podľa nej je však Akim skôr domáci miláčik ako strážny pes, užíva si totiž pohodlie rodinného domu.
"Jeho predchodcu sme chovali vo voliére a zdalo sa nám, že je nešťastný z toho, že musí byť zatvorený vonku a dívať sa nám do okien. Preto sme sa rozhodli tohto psíka držať v dome. Myslím, že mu to prospieva, rád s nami trávi čas a necháva sa hladiť a mojkať," vysvetľuje riaditeľka Detskej nemocnice.
Napriek tomu v jeho prípade ešte nepadli všetky tabu, Akim na rozdiel od iných psov nemôže do postele. Ba ani na poschodie rodinného domu, kde rodina spáva.
"Náš pes je veľká osobnosť a ako vodcu 'svorky' rešpektuje manžela. Mňa má skôr tendenciu chrániť, keď sme sami doma, je nepokojný a chodí nervózne po dome, akoby cítil, že je jeho povinnosťou ma ochraňovať. Nedávno sme si však úlohy vymenili. Keď stúpla hladina Torysy, ktorá tečie opodiaľ nás, takmer sa v nej utopil. Pomohla som mu von a jeho vďačnosť bola obrovská," prezrádza Iveta Marinová, ktorá už musela oželieť nejedny topánky či papuče. Akim totiž rozhryzie všetko, čo sa mu vojde do cesty. Za obeť mu padla aj detská ohrádka, v ktorej odmalička spáva. Už mu ju dvakrát opravovali, no dnes sa už do nej vojde len tak-tak, peliešok musia vzhľadom na Akimove slušné rozmery Marinovci ešte doriešiť.
"Akim toho ešte veľa zlého vyparatiť nestihol. Väčšiu galibu nám narobil Argo, keď sa raz dostal z garáže do vnútra domu. Potom, čo nám urobil generálny 'poriadok' v kuchyni, sa vyváľal v perinách, ktoré si ustlal na zemi, spolu s mojim pyžamom... Ale aj Akimovi sa podaril husársky kúsok. Aj keď má kupírovaný chvost, stihol si ho zlomiť keď mal iba osem týždňov. Zavadil ním o kamenný múrik. Ponáhľali sme sa na chirurgiu a röntgen potvrdil zlomeninu. Chvost sa však nedal dať do sádry, preto sa mu zle zrástol a dnes je to jeho poznávací znak. Lekári vtedy iba krútili hlavou..." smeje sa Dr. Marinová. Dodáva, že jej pes je rodený záhradník - vykope všetko, na čo natrafí. Žiaden problém mu nerobilo ani zničiť magnóliu, úplne ju dohryzol. Do záhrady nesmie už len pre svoje rozmery - jeho tlapy zanechávajú v pôde malé krátery.
Paradoxom je, že riaditeľka Detskej nemocnice sa ako dieťa psov veľmi bála, z veľkých mala doslova fóbiu. Dnes fandí najmä rozmerným plemenám, ktorým nechýba osobnosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
