trénerom žlto-modrých Mariánom Matyášom.
Najjednoduchšia otázka: Prečo ste prehrali?
Ale práve na túto otázku je najťažšia odpoveď. Vedeli sme, že nás čaká v Šamoríne boj o každú loptu, o každý meter ihriska, ale v prvom polčase (36:34) sme ešte boli schopní sa s tým vysporiadať, podali sme prijateľný výkon. Cez polčasovú prestávku som dievčatá ešte raz upozornil na to, čo majú plniť, no práve v tretej štvrtine (19:9) urobil súper rozhodujúci krok k víťazstvu, naša koncepcia sa rozpadla a výkon išiel rapídne dole. Druhá a hlavne posledná štvrtina boli basketbalovo veľmi slabé, pripadali mi, ako keď hrajú proti sebe začínajúce basketbalistky. Keď sa totiž našim hráčkam prestane dariť, tak sa v plnej nahote prejavia ich nedostatky.
Na čo konkrétne ste hráčky cez polčas upozorňovali a čo sa teda v tej tretej štvrtine stalo?
Aby sa vyvarovali jednoduchých strát lôpt, aby pri obrannom doskoku odstavovali, aby súper nemohol doskakovať ani získavať lopty. To sme ale vôbec neplnili, súper si aj trikrát za sebou doskočil v útoku loptu, a keď už sme sa spod šamorínskeho tlaku vymanili, tak sme zase robili elementárne chyby, kazili sme prihrávky, ani nie nejak vynútene, pri jednoduchom postavení sme prihrali protihráčke do rúk, raz dokonca tri či štyri lopty za sebou, súper dal z toho osem bodov a o zápase bolo rozhodnuté. Treba vidieť aj takýto rozdiel - tri naše hráčky hrávali ligu: Jendrichovská, Čisovská, Libičová, zato všetky Šamorínčanky, čo vybehli na ihrisko, majú niekoľkoročné ligové skúsenosti a v takýchto zápasoch, najmä v kritických momentoch sa to prejaví.
Doma viete poraziť Istrobanku aj Cassoviu, ale Šamorín nie, vonku viete vyhrať na Kobe, ale v Šamoríne nie...
Niektoré družstvá vedia na seba hrať, niektoré nie. Každý má nejakého súpera, ktorého nevie poraziť, hoci iné družstvo ho porazí bez problémov, každý máme ten svoj 'Šamorín'... Šamorín má dosť veľa nižších hráčok, ktoré sú tak správne basketbalovo drzé, hlavne pod košom spravia všetko preto, aby loptu získali, a v útoku je rozohrávka dlhšia, trpezlivo sa snažia vytvoriť si streleckú pozíciu, niekedy sú však pokusy také nečakané, zbrklé, ale úspešné. A tento spôsob hry nám nevyhovuje, je ľahšie útoky búrať ako tvoriť, a my ešte nemáme v družstve tvorivé hráčky, nemajú ešte skúsenosti, majú problémy ešte samy so sebou a proti Šamorínu treba neustále tvoriť a tvoriť a tvoriť... My nie sme takí tvrdí, nie sme takí dôrazní v súbojoch, skôr spravíme ústupný krok, ako by sme tam priložili ruku či nohu... U niekoho sa to zmeniť dá, u niekoho nie...
V sobotu hráte doma s Piešťanmi.
Budeme nútiť hráčky hrať s nasadením, pressovať, zónový pressing, skúšať si veci, ktoré by sme potom neskôr mohli použiť.
Takže budete opäť na kočky 40 minút v kuse hulákať, ako naposledy doma proti Unionu PU (105:47).
Ja by som najradšej vôbec nehulákal, ale veľmi rád by som si pokojne sedel na lavičke a čumel na ne. Ale asi to bude opäť viac môj hlasivkový zápas než výkonnostný...
P. S.: Na náš pondelkový článok o zápase Šamorín - DTM včera reagoval domáci tréner Peter Kováčik, z jeho reakcie vyberáme: "Je nekorektné zdôvodňovať prehru našou agresívnou obranou, lebo tak sa basketbal predsa má hrať. A nemyslím si, že by Košice hrali v tomto zápase 'čistejšie' ako my (pomer faulov bol 21:20 - pozn. red.)."
Autor: jav
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
