okresnom meste, či každej obci nad 2000 obyvateľov. Preto je stále aktuálna otázka študentských domovov, internátov. Ako Košičanka študujúca v Bratislave viem o nich svoje z vlastnej skúsenosti. Mnohé som však nezistila ani po dlšom pobyte priamo na nich. Napríklad prečo sú z roka na rok drahšie?
Od 1. marca došlo k zvýšeniu poplatkov údajne o 50%. V areáli v Mlynskej doline v Bratislave stála dovtedy najlacnejšia izba 300 Sk mesačne. Teraz sa za ňu má platiť 480, čo je nie celkom v zhode s 50% zdražovaním. Najdrahšia posteľ vás vyjde na 780 Sk mesačne. To už zanedbateľná čiastka nie je ani zďaleka. Navyše zahŕňa spoločné sprchy na chodbe pre chlapcov aj dievčatá. Vráťme sa však k spomínanému areálu. Študentské domovy a jedálne Ľudovíta Štúra (to je oficiálny názov), sú najväčším "internátom" v strednej Európe. Tvoria ho tzv. manželáky, teda manželské internáty, budovy pripomínajúce bežné paneláky s názvom Mladosť, výškový blok prezývaný Štúrak a povestné Átriové domky. Práve tých posledných sa týkajú spoločné sprchy v dezolátnom stave, papierovo tenké steny, show pre úchylákov (obrovské okná a spoločné balkóny, nemožnosť vôbec poriadne zavrieť dvere na kúpeľni, nieto sa ešte chcieť zamknúť). Dva z domkov boli v posledných rokoch zrekonštruované (spolu ich je dvadsať, kapacita jedného zhruba 150 miest). Táto rekonštrukcia stála podľa slov kvestorky Univerzity Komenského 76 miliónov. Nič v zlom, ale logika káže, že omnoho výhodnejšie by bolo zbúrať ich a postaviť niečo nové, tepelne izolované. Neveríte? Univerzita Komenského v Bratislave má priemerné náklady na jedno lôžko ročne 4792 Sk. Slovenská technická univerzita dokonca 8539, Technická univerzita v Košiciach však len 1693 a najlacnejšie na Slovensku je ubytovanie na Univerzite Mateja Bella v Banskej Bystrici, kde náklady dosahujú 944 SK. Bez ohľadu na to, dostáva každý študentský domov od štátu 3500 Sk na osobu. Ťažko sa potom čudovať, že je to na Slovensku ako v Kocúrkove.
Napriek šokujúcim rozdielom sa nedá nájsť konkrétny vinník. O riešení už ani nehovoriac. Podľa Mikuláša Onufráka, riaditeľa ŠDaJ Ľ. Štúra, "Náklady na energiu sme mali minulý rok 23 miliónov korún, očakáva sa že po tohtoročnom zvýšení to bude 27 miliónov. Pritom od štátu dostaneme len 20. Prevádzkové náklady jednotlivých internátov sa nedajú určovať všeobecne na 3500 Sk. Veď priemerné náklady z celého Slovenska sú 4870. V Mlynskej doline je 5 km inžinierskych sietí. Malý internát v centre mesta ich môže mať iba 5 metrov. Máme 60 stĺpov ako verejné osvetlenie, niektorý internát má dokopy jedinú žiarovku nad vchodom. Máme štyri telocvične a dve jedálne. Desaťtisícové náklady, čo má STU na ubytovaného by nám nestačili. Dvakrát do mesiaca máme haváriu..." Pán riaditeľ ešte nespomínal napríklad šváby. Megalomanský komunistický projekt, starý vyše tri desaťročia, vytvoril stredoeurópsku raritu. UK tvrdí, že má ubytovaných 10 306 študentov, čo je menšie sídlisko zhrnuté do niekoľkých budov (alebo dokonca troje Sobrance, čo je inak okresné mesto). Nebyť mimoriadnych príspevkov na rekonštrukciu, ktoré podľa vyjadrenia kvestorky prišli päť minút po dvanástej, ubytovaní by už ubytovanými neboli. Momentálne dostávajú za zvyšujúce sa bytné len toľko, že im ich druhý domov nespadne na hlavu, potečie voda, bude sa kúriť, a ak nemajú pokazený radiátor, tak dokonca aj na ich izbe. Nábytok si nepochybne pamätá ešte čas uvedenia budov do prevádzky, aj keď nie celkom všade. Po zrátaní nákladov na nevyhnutné opravy vraj vyšla riaditeľstvu domovov suma šplhajúca sa k polovici miliardy. Nebolo by teda omnoho múdrejšie začať budovať? Takto sa len upchávajú diery, ktorými peniaze nenávratne miznú.
Podľa vyjadrenia Petra Menderlyho, generálneho riaditeľa sekcie vysokých škôl Ministerstva školstva SR, sú kameňom úrazu najmä rozostavané objekty. Čím dlhšie sa stavajú, tým viac sa predražujú. Ukážkovým príkladom sú internáty Ekonomickej univerzity alebo nového objektu v Žiline. Je až nepochopiteľné, že oba vznikli tam, kde dopyt po ubytovaní neprevyšuje ponuku. Zatiaľ čo pätina zamietnutých žiadostí o pridelenie internátu je práve na UK. Je ich okolo dvetisíc. Podľa rektora Ferdinanda Devínskeho ročne nenastúpi na Univerzitu Komenského 2000 prijatých uchádzačov. Tisícpäťsto z nich práve kvôli podmienkam ubytovania.
Prečo však neuvoľní prostriedky z rozpočtu? Veď univerzita dostala tento rok do rozpočtu o sto miliónov viac než minulý. Nuž, s číslami sa dá narábať všelijako. Ak sa odpočítajú účelovo viazané položky, teda peniaze nepoužiteľné na nič iné, dostali o 4,3% menej. V prepočte na jedného študenta dostáva Univerzita Komenského ročne 62 220 Sk. UPJŠ je na tom podobne, napríklad UCM však dostáva iba 29 000. Prečo teda nie je peňazí nikdy dosť? Prečo poplatky stúpajú a úroveň klesá? Žiaľ, tejto odpovede sme sa zatiaľ na Slovensku nedočkali.
Kde však má na to študent vziať? Neexistuje systém sociálneho zabezpečenia študentov. Jedinou útechou z ministerstva školstva je to, že návrhy zabezpečenia sú v novom návrhu vysokoškolského zákona. Kedy bude schválený, kedy vstúpi do praxe a v akej podobe, odkiaľ majú dovtedy čerpať mladí ľudia finančné prostriedky na náklady spojené so štúdiom a najmä prečo najprv nebol systém sociálneho zabezpečenia vytvorený, až potom zvýšené ceny. To zrejme rozhodujúcich dostatočne nezaujíma. Preto aj študenstká komora akademického senátu Univerzity Komenského nevylučuzje, že sa pridá k štrajkovej pohotovosti. Tú už vyhlásilo 23 fakúlt. Vymenované ich nájdete spolu s ďalšími informáciami na www.internaty.sk.
Autor: Ľudmila BARGEROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
