lásku všade, kde sa zjaví", hodnotí ďalšia spievajúca Portoričanka pôvodom Jennifer Lopezová. Narodil sa na ostrove, ktorý má 4 milióny obyvateľov a 110 rozhlasových staníc. Kým je? Nadaným mládencom, pôsobivo si podmaňujúcim svet, alebo produktom šoubiznisu vrhnutým na trh sťa nový druh zubnej pasty?

Za "Kikim", lebo tak ho nazývajú priatelia, stojí totiž ohromná mašinéria. Na scéne ho sprevádza kopa hudobníkov aj tanečníc a v nahrávacom štúdiu dve slávne mená: Desmond Child a Robbi Rosa. Úspech podniku "Ricky Martin" je ich spoločnou zásluhou.

Rovnako vďaka nim otvárajú v noci dvere luxusné butiky v Beverly Hills, aby si mohol nakúpiť. Z impéria Versace prichádzajú na jeho adresu škatule exkluzívnych odevov. A teenagerky sa zadlžujú, aby si mohli vypiť kávu v jemu patriacej reštaurácii. Vari o tom rojčil, keď ešte behal po plážach ostrova San Juan? Zdá sa, že áno.

O kariére začal rozmýšľať ako šesťročný. Je jediným, neskorým dieťaťom 55-ročnej účtovníčky Nereidy Moralesovej a 52-ročného psychológa Enrique Martina. Rodičia sa rozviedli. Jeho vychovala matka a starší nevlastní bratia.

Ako sa novinárom podarilo vypátrať, dlhý čas jeho jediným dievčaťom bola 36-ročná televízna hlásateľka Rebecca de Alba. Pochádza z Mexika, ale žije v Španielsku. Zoznámili sa v televíznom štúdiu. Nedávno sa viackrát objavil v spoločnosti 34-ročnej lotyšskej modelky Ines Misanovej.

Teraz sa s ním stretávam aj ja v novom centre kontinentálnej Európy - Berlíne. Na 36. ročníku Zlatej kamery získal cenu najlepšieho medzinárodného interpréta. Oblečenie štýlové: biele tričko, sivá košeľa, čierne nohavice a čierne topánky. Rozvalený v elegantnom foteli zrekonštruovaného Hotela Adlon na Unter den Linden, kde kedysi bývali Greta Garbo aj Albert Einstein, hovorí srdečne a opatrne o živote, úspechu, manželstve a o Madonne.

* Rýchla kariéra býva vždy rizikom. Nebojíte sa, že môžete byť iba bonbónikom sezóny?

- Máte na mysli, že ľudí unaví a otrávi Ricky Martin? Mám na to metódu - byť agresívny! Agresívne má vyzerať všetko, čo som v živote urobil, aj to, čo vydávam na platniach. Chcem pôsobiť "agresívne" už na prvý pohľad! Nechcem byť iba hitom leta, ale robiť toto povolanie večne! Dúfam, že o desať rokov budeme robiť znovu interview a stále budem tu. Hoci, keď sa tak zamyslím, vypredávam sály, platne, keby som však musel predať kľúč od svojej izby, v ten deň všetkého nechám.

* Ako sa teda cíti ktosi, kto je úradujúcim symbolom sexu?

- Veľa som o tom rozmýšľal. A stále som nevedel, aký postoj k tomu zaujať. Tešiť sa? Uraziť? Vysvetliť ľuďom, že ide iba o môj výzor? Ceniť si čosi, čo mi prináša peniaze? Až som napokon stretol Gloriu Estefanovú. Dala mi presne tú istú otázku a ja som odpovedal, že som tým zmätený. "Ach, daj pokoj", odvrkla Gloria. "Si Latino. Si sexy. Tak to prosto je!"

* Veľa sa špekuluje na tému vašej sexuálnej orientácie. Azda preto, že máte mnoho fanúšikov medzi homosexuálmi.

- Gentleman nehovorí o intímnych záležitostiach. Ráno nevstanem a nerevem: "Hej, ľudia, hádajte, s kým som to dnes v noci robil?" Sú to veci, ktoré si chcem nechať pre seba. Čiže nehovorím o tom - a hľa výsledok! Tie nezvyčajné historky o mojich súkromných záležitostiach... Myslite si, čo chcete. Je mi to fuk!

* Objavili ste sa na obálke gayovského časopisu "The Advocate". Neprekáža vám, že máte v tom prostredí taký úspech?

- Nemám s tým ťažkosti. Aký je rozdiel medzi vami, mnou, gayom, lesbičkou? Nenávidím tie múry, delenia. Myslím si, že sú veľmi hlúpe. Život je taký krátky a prebieha podľa jednoduchých pravidiel: Buď šťastný! Buď tým, kým si! Ľúb!

* Čo manželské plány?

- Moja mama nalieha, aby som sa usadil po boku milého katolíckeho dievčaťa. V Latinskej Amerike sa muži ženia mladí. Toho roku dovŕšim 30 rokov a už sa začínam poohliadať po pravej láske. Ale treba počkať, kým mi Kupido nepretkne srdce svojím šípom.

* Nesťažuje kariéra osobný život?

- Hej. Cítim, že už roky mám rovnakú milú - volá sa Kariéra. Dal som jej všetko. Inou vecou je, že som vždy chcel žiť v jupiterovskom svetle.

* Kedy presne ste sa rozhodli, že chcete byť slávny?

- Mal som šesť rokov, keď som otcovi oznámil, že mám v úmysle stať sa umelcom. Naprv stratil sebaovládanie, ale potom povedal: "OK - ak chceš. Bude ťa to však stáť

veľa odriekania. Už teraz musíš opustiť dom". Hoci som mal iba šesť rokov, odvetil som: "V pohode". Po tejto príhode ma tatko brával na mnohé konkurzy. A tak v deň svojich jedenástich narodenín, som bol ostrieľaným veteránom telereklám.

* Ako štrnásťročný ste s chlapeckou latinoskupinou "Menudo" už brázdili celý svet.

- Túžil som byť v "Menudo". Chcel som koncertovať, cestovať, stretávať pekné dievčence. Prvý raz ma skúšali, keď som mal 12 rokov. Napriek tomu ma do skupiny prijali až na tretí konkurz.

Bol som najmladší. Tri týždne po mojom príchode som vystupoval v beznádejne vypredanej newyorskej Radio City Music Hall. Jeden deň som jazdil bicyklom po parku a na druhý - spieval a tančil pre dvestotisíc ľudí. Mojou školou sa stala hotelová izba a mojím dvorom javiskové kulisy.

Zistil som, aké to je: tráviť dlhé hodiny v nahrávacom štúdiu, žiť na turné, dávať nespočetné koncerty. Mal som veľký úspech, hoci som bol veľmi mladý. Pravdou je, že sláva môže uškodiť. Prináša sebaklam, ilúzie. Ja to však nepotrebujem. Potrebujem skutočnosť.

* Bol veľký úspech príčinou rozchodu s rodinou?

- Odkedy sa pamätám, rodičia boli rozvedení. Po štrnástich narodeninách som celý čas žil ďaleko od rodného Portorika na turné s "Menudo". Keď som sa tam občas zastavil, rodičia sa hádali, u koho sa musím zdržiavať. Pýtali sa ma: "S kým chceš radšej byť?" To je to najhoršie, čo sa môžete dieťaťa pýtať.

S mojou mamou boli ťažkosti. Vždy sme spolu bojovali, nenávidel som sedieť doma. Otec sa so mnou nerozprával. Rozhodol som sa teda nevracať vôbec. Ani k mame, ani k tatkovi. Vtedy začali ľudia obviňovať moju kariéru z "rozpadu rodiny Martinovcov".

* Napokon ste si zvolili matku. Je pravda, že odvtedy si vás otec nevšímal?

- Moje rozhodnutie ho napálilo.Prestali sme sa vídať, veľmi to bolelo.

* Poradili ste si?

- Roky som chodil na terapiu. Chcel som nájsť zlatý stred, ktorý by zmiernil rozdiely našich charakterov. Až pred šiestimi rokmi zomrel otec môjho otca. Pochopil som, že obaja strácame vzácny čas. Jeden z nás musel zabudnúť na minulosť a urobiť prvý krok. Bol môj otec, bol starší, čiže vedel som, že to musím byť ja. Teraz sme si takí blízki, že sa rozprávame aspoň raz týždenne. Nikdy predtým sme nemali lepší kontakt.

* Okúsili ste v "Menudo" rock'n'rollový život - drogy, sex?

- Nie. Bol som príliš unavený. Radšej som jazdil na korčuliach alebo chodil do kina. Pracovali sme vtedy 16 hodín denne. Každú voľnú chvíľu som venoval lekciám so súkromnými učiteľmi alebo ukrývaniu sa pred fanynkami, ktoré nás vedeli vystopovať doslova všade. Unikal som pred nimi v kufroch áut.

* Všetky tie dievčence vám museli riadne liezť na nervy!

- Ešte som bol dieťa. Ani som neuvažoval o veciach, s akými by mohli ženy za mnou prísť. Jednako staršie dievčatá sa ma večne vypytovali, či už mám za sebou prvý raz a vnucovali sa mi, tvrdiac, aký som rozkošnučký. Nazdávam sa, že prvý krok je na chlapovi a moje prvé skúsenosti so ženami boli dosť čudné. To ony sa núkali mne.

* V roku 1989 ste po piatich rokoch odišli od "Menudo". Prečo?

- Úprimne? Cítil som, že som na pokraji nervového zrútenia. Bol som citovo aj telesne vyčerpaný. Pociťoval som únavu a zmätok. Nevedel som, či chcem byť spevákom, alebo, povedzme, tesárom. Nevedel som, kto som: mal som neprirodzene, vyumelkovane navrhnutý účes, oblečenie, piesne. Vzal som si teda svoje peniaze a dva roky som si prenajímal byt v New Yorku. Trocha som pracoval, voľné chvíle som trávil návštevami múzea alebo som robil poriadok v byte. Vtedy som si uvedomil, že jednako chcem spievať, ale už ako sólista.

* Tvrdia, že vašou zásluhou vypukla latinopopová móda. Ste vírusom latinohorúčky?

- To je jedna z najhlúpejších vecí, akú som kedy počul. Všetci zabúdame, čo kedysi urobil Carlos Santana. A Julio Iglesias? José Feliciano? A Gloria Estefanová?

* Váš najväčší hit sa nazýva "Livin' la vida loca" - "Žiť bláznivý život". Čo je najviac loca vo

vašom živote?

- Nič zlé. Stačí nahliadnuť do môjho termínového kalendára. To je podľa mňa livin' la vida loca. Azda bláznivá je aj moja muzika.

* Aká najbláznivejšia vec sa vám potom prihodila na scéne? Hodila po vás niektorá z fanyniek podprsenku alebo nohavičky?

- To nie je pre mňa "loca".

* Nahrali ste s Madonnou duet "Be Carefull". Ako ste sa spoznali. Na Grammy?

- Ľudia si to myslia. Ale pravdu povediac, obaja sme vtedy bývali na Miami a raz sme sa stretli na narodeninovej oslave v nočnom klube. Pred takými piatimi rokmi. Ako tu neveriť v osud, ja predsa nikdy, ale nikdy nechodím do klubov či diskoték.

* Aká je?

- Má v sebe kopu sily a múdrosti. Keď čosi chce, dosiahne to, nikoho neraniac. Je ďalšia mne známa osoba, ktorá už všetko videla a počula, a predsa sa dokázala spýtať: " Povedz, čo na tom ešte môžeme zlepšiť? Dodajme vari španielsku gitaru a perkusie. Čo myslíš, majú tak znieť?" Preto tvrdím, že sa treba od nej učiť. Večne potrebuje čosi objavovať. Vážil som si ju ešte pred spoločnou prácou, ale odvtedy som ňou nadšený. Okrem toho, že je profesionálkou, je tiež neskutočným človekom.

* Pochádzate z Portorika. Nemyslia si vaši latinoamerickí fanúšikovia, že ste ich zradili, keď spievate po anglicky?

- Uvažoval som sa o tom rozhodnutí dva roky. Vystupoval som vtedy na miestach, kde sa nehovorí po španielsky, ba kde ani nechyrujú o španielčine: v Indii, Číne, v Thajsku, na Kórei, v Nemecku, Švédsku, Fínsku, Izraeli. Spieval som po anglicky, lebo chcem komunikovať s ľuďmi.

Spievať po anglicky má v hudobnej branži takisto obchodný význam. Keď nadíde deň, že sa hudobným potentátom stane Čína, budem spievať po čínsky. Ale keď flirtujem, ďalej hovorím po španielsky.

* Mocným popudom vraj vám bola návšteva Indie.

- Pravda. Bol som tam pred troma rokmi. Tam som sa naučil, čo je to jóga. Zažil som duchovné prebudenie. Pocítil som úľavu, akú som nikdy prv nepoznal. Teraz mi jóga pomáha, keď upadám do stavu nadmernej eufórie, alebo keď nestrážim to, kým som.

Každý deň ráno meditujem. Mám priveľa adrenalínu. Každodenné zápolenie s ním môže mať osudový výsledok. Nechcem dramatizovať, ale veľa ľudí zo zábavného priemyslu si nedalo rady s nadbytkom adrenalínu a dnes ich už nieto.

* Ste populárny na roztrhanie. Darí sa vám nájsť chvíle oddychu?

- Do môjho kalendára vošli na stálo masáž a jóga. Dobre mi robia na psychický stav. Venujem tiež denne 20-40 minút na dôverné sám so sebou. Je to čas, aby som našiel svoje ticho - vypol televízor, zavrel knižku, ktorú čítam a mlčal so sebou, meditoval. Dbám tiež na svoje duchovno. Dôležité je, aby si vedel, aké miesto v tvojom živote zaberá Boh. Ja sa modlím pred každým vážnym rozhodnutím. Keď som sa, napríklad, rozhodoval, či si mám ostrihať dlhé vlasy - čo bolo marketingové byť či nebyť - išiel som sa pomodliť na morské skaly Portorika.

* Máte vynikajúcu kondičku. Veľa cvičíte a držíte ostrú dietu?

- Zabudnite! Zbožňujem čokoládu, a to v každej podobe. Zavše potrebujem cukor, aby som mohol ďalej žiť. Vykonávam iba také cviky, ktoré ma pripravujú na živé vystúpenia.

* Plány do budúcna?

- Rád by som napísal filmový scenár.

* Nazdávate sa, že sa za posledných 15 rokov váš hudobný štýl zmenil?

- S každým novým albumom som sa vyvíjal. Používal som nové zvuky, vyberal muziku z rôznych svetadielov. Usiloval som sa čerpať ozveny a rytmy pochádzajúce zo srdca zeme. Lež podstata tej hudby sa nikdy nezmení: vždy bude rytmom Portorika. Nechcem to zmeniť. Nechcem sa schovávať za nijakú masku. Moja hudba pochádza predsa z môjho srdca. Keď vystupuješ, ľudia od teba očakávajú tak veľa. Priveľa. A ja nemôžem, nie som v stave uspokojiť všetkých.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.