bytu, chodila som od okna k oknu a pozerala som von na každú stranu. Nikde som ju však nevidela. Pochytil ma strach, či sa jej niečo neprihodilo. Išla som von a volala som po mene na ňu aj na psíka," začala smutné rozprávanie pani Daniela B. zo Slavošoviec.

Jej večerné pátranie po dcére skončilo neúspechom. Strach ju ochromil natoľko, že musela ísť domov a vziať si tabletku na ukľudnenie. Rozmýšľala, čo robiť. Pokúšala sa volať do Štítnika, ale neúspešne, preto zatelefonovala na políciu do Rožňavy… Medzitým ešte zašla k svojej mame, či Janka nie je u nej. Nebola. Cestou domov spoza bloku zbadala prechádzať Romana D., mladého muža, ktorý mal povesť výtržníka. V ruke mal fľašu a hlavu spustenú dole… Musela niečo robiť, nemohla čakať nečinne. Sama sa vonku bála a tak poprosila o pomoc suseda. Po Janke a jej psíkovi však nebolo ani stopy. Zlá predtucha ju poháňala von z bloku. Išla smerom k ubytovni, pri ktorej zbadala policajné auto. "Opýtala som sa jedného z policajtov, či niečo nevedia o mojej dcére. Vtedy mi povedal, že už nežije, že je mŕtva," rozplakala sa matka 19-ročnej Janky a dodala: "Dodnes cítim ľútosť a žiaľ, že svoju dcéru už nikdy neuvidím, že sa mi už nevráti… Odkedy viem, ako zomrela, stále myslím na to, koľko bolesti a poníženia musela pred smrťou prežiť… Naozaj neviem, prečo jej taký grázel vzal život. Žiadam, aby dostal doživotný trest, aby za to, čo urobil, trpel…"

Tieto slová nešťastnej matky pobúrili 26-ročného Romana D., sediaceho na trestnej lavici Krajského súdu v Košiciach. "A odkiaľ viete, že som to bol ja?" vyletel na poškodenú, akoby ho poštípala osa. Faktom však je, že z trestného činu vraždy prokurátor obžaloval práve jeho. Navyše, ohavného činu, ku ktorému došlo 13. januára lanského roka v ubytovni Slavošovských papierní, sa mal dopustiť obzvlášť surovým spôsobom. V byte na treťom poschodí, okolo 22. hod., podľa obžaloby s úmyslom usmrtiť, Janu B. 19-krát bodol nožom s dĺžkou čepele 12,2 cm a šírkou dva cm do krku, hrudníka, chrbta a pohlavných orgánov. Vyzliekol ju donaha a nezisteným spôsobom manipuloval v jej pošve a spôsobil jej viacnásobné bodnorezné poranenia krku, trupu, pľúc, srdca, žíl a pošvy, na následky ktorých zakrátko v dôsledku šoku po úraze a krvácania na mieste činu zomrela.

Mladý Slavošovčan obžalovaný z tohto hrôzu vzbudzujúceho činu, sa pred senátom bránil nasledovne: "Ja som si istý, že som to nespáchal. Je síce pravda, že nie som žiadny anjel, sem-tam som sa i pobil, ale že by som vraždil? To nie…" Roman D. začal svoju výpoveď stručným opisom závažnej okolnosti, ktorá nepriaznivo ovplyvnila jeho život. Po konflikte medzi ním a matkou, ktorú pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol, sa odsťahoval na ubytovňu. Od mája 1998 sa priatelil s Eliškou. Kvôli nej bol ochotný vzdať sa alkoholu, resp. pitie obmedziť. Po necelých dvoch rokoch chodenia, v deň Romanových narodenín, sa s ním Eliška rozišla. Od vtedy pil bez prestávky. Prestal chodiť do roboty, vybral si úspory čo mal a postupne ich prelial dolu hrdlom… Tak to bolo aj 13. januára lanského roka.

"Neviem, koľko bolo hodín, ale niekedy ráno som sa zobudil na ubytovni, obliekol som sa a šiel do pohostinstva. Cestou som stretol Vlada H. Spolu s ním sme si dali po pive a nejaké vodky. Rozprával som mu, že ma nechalo dievča a on mi na to, aby som si z toho nič nerobil, že všetky sú ku… . Pýtal sa ma, či mu nepožičiam byt, že má priateľky. Povedal som mu, že hocikedy, a že by mohol nejakú prihrať aj mne. Bol som opitý, pamätám si, že som hral šípky a že mi niekto požičal 200 korún…" doloval v pamäti obžalovaný. Nepamätal sa, ako prišiel na ubytovňu, len na to, že ho zobudilo klopanie na dvere. A o tom, čo sa dialo potom, mal viacero verzií. Včera pred súdom tvrdil, že ho zobudil Vladimír H. Rozprával mu vraj o nejakej dohode. Veľmi ho nepočúval. Chcel piť, ale nemal čo. Zobral fľašu s toluénom a šiel von. Kamaráta vraj nechal v byte. Vrátil sa, až keď sa nafetoval… A len čo vošiel do bytu a zobliekol sa, ktosi ho klofol fľašou po hlave… Bol presvedčený, že to bol Vlado H. Len čo sa prebral z omráčenia, zistil, že mu po tvári steká krv… Šiel do kúpeľne a pozeral sa do zrkadla. Ako pevedal, to čo v ňom videl, sa mu zdalo smiešne. Neumyl sa, len zhasil svetlo a vrátil sa do izby osvetlenej len pouličným svetlom. "Začal som zbierať šaty rozhádzané po zemi. Pod oknom som zbadal ležať postavu. Kľakol som si k nej a pritom som pravým kolenom narazil na nôž. Chytil som tú postavu, dvíhal som ju k sebe a potom som ju pustil… Zdvihol som zo zeme nôž a niekam som odišiel. Myslím, že som mal v ruke aj fľašu s toluénom… Viem, že som sa rozprával s policajtom, ktorému som povedal, že mám v byte mŕtvolu, že asi som niekoho zabil…," vypovedal obžalovaný.

V prípravnom konaní však tvrdil, že fetoval v izbe. Sedel na posteli, pred nosom si pridržiaval mikroténové vrecúško, z ktorého vdychoval riedidlo... Bolo mu zle, chcel vstať a zrazu pocítil úder do hlavy… Keď sa prebral, zbieral porozhadzované šatstvo a zbadal mŕtvolu. "Ja som vtedy ani nevedel, koho som zabil, či Elišku, alebo niekoho iného. Nevedel som si spomenúť, čo sa stalo. Každý mi niečo hovoril. Aj vyšetrovateľ, že kedy a kde som bol… Nuž, keď to hovoria, tak to asi tak bolo". Pri odstraňovaní rozporov argumentoval tým, že si nepamätá, alebo naopak, že si len vymýšľal, lebo ho na to niekto, koho odmietol prezradiť, "naviedol".

V prípravnom konaní netvrdil, že skutok nespáchal. Po vznesení obžaloby však poslal na prokuratúru vyjadrenie, v ktorom uviedol, že Janu nezabil on, ale Vlado H., ktorý v prípade vystupuje ako svedok. Jeho spolubývajúci z cely však tvrdia, že im presne opísal, ako ju zavraždil. Obžalovaný však trvá na tom, že kamarát Vlado H. sa mu vyhrážal zabitím, vraj to zobral na seba pod jeho tlakom… "Povedal, aby som vzal vraždu na seba, že do šiestich mesiacov spácha samovraždu a v liste na rozlúčku napíše, ako to bolo…" presviedčal súd Roman. Podľa znalcov mal v čase spáchania trestného činu 1,1 až 1,5 promile alkoholu v krvi. Prítomnosť kanaboidov v jeho krvi svedčí tiež o tom, že užil nielen alkohol v kombinácii s toluénom, ale aj marihuanu, alebo hašiš, čo popiera. To, ako sa Janka dostala so psíkom na ubytovňu, sa zatiaľ zistiť nepodarilo. Pojednávanie bolo odročené na druhú polovicu apríla.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.