na koncerte hudobnej skupiny No Name, kde asi v polovici koncertu privítal frontmen najúspešnejšej hudobnej formácie na Slovensku Igor Timko svojho bratanca Jána v minulej sezóne hráča Stalu Sanok. "Práve kvôli tomuto podujatiu som pricestoval na Slovensko, lebo Igor, Roman a Ivan sú mi bratanci. Nevideli sme sa skoro päť rokov, a tak som si nenechal možnosť oprášiť spomienky a pozhovárať sa s nimi. Podľa mňa sú absolútnou hudobnou jednotkou na Slovensku a hrozne im fandím. Už som si zakúpil aj ich cédečko. Držím im palce, veď rodina je rodina," prezradil Ján Timko, ktorého po koncerte rozladila správa od jedného neznámeho človeka, na základe ktorej by mal v budúcej sezóne hrávať za Michalovce, v prípade ak prídu peniaze za odchod K. Kudroča za veľkú mláku. "Musím túto mylnú informáciu dementovať, lebo nie je pravda, že som podmienil svoj príchod prísunom peňazí za odchod Kristiána Kudroča. Ja som ani nevedel, že vôbec v NHL zasiahol do hry, až nedávno sa mi dostali do uší iba akési kusé správy, ale to je všetko. O nejakých peniazoch som ani nechyroval. Pripúšťam, že som sa s trénerom Dukly Jánom Haluškom na túto tému zhováral. Bola to debata na vysokej úrovni a on ma vyslovene žiadal, aby som nad michalovskou ponukou porozmýšľal. Vravel mi, že tie podmienky nebudú na takej úrovni ako v Poľsku, ale zase na naše pomery to bude dobrý štandard," reagoval J. Timko, podľa ktorého michalovský tím ozaj potrebuje doplnenie, lebo ako on vraví: "Všetci hráči mali počas uplynulej sezóny možnosť dokázať svoje schopnosti, ale už len fakt, že vyhrali iba dva zápasy hovorí za všetko." Podľa neho však nepríde iba ak budú peniaze, lebo to nie je voči klubu, v ktorom strávil sedem plodných sezón férové a navyše do metropoly Zemplína ho ťahá hlavne túžba byť denno-denne pri rodine. "Chce to však viac aktivity zo strany funkcionárov, lebo by nebolo na zahodenie oprášiť niekdajšie časy. Ja by som osobne nenamietal vrátiť sa, hoci aj za cenu menšieho platu. Takisto aj ostatní chalani by privítali možnosť hrávať v Dukle, lebo aj keď je trebárs druhá francúzska liga kvalitná, doma je doma." Jano bol však v Michalovciach zvyknutý hrávať o čelo tabuľky, teraz by to však bolo o čomsi úplne inom. "No, som na to pripravený, lebo aj so Sanokom som skončil po základnej časti posledný, i keď začiatok súťaže sme mali fantastický. Som už teda zvyknutý na tieto stresy." Od nového roku mal v Poľsku nového trénera, stal sa ním rodák z Banskej Bystrice Marián Brusil, ktorý hrával desať rokov federálnu ligu za Košice a pôsobenie v tomto celku ovenčil ziskom dvoch federálnych titulov. V poľskej najvyššej súťaži obsadil jeho Sanok poslednú ôsmu priečku, a tak sa v prvom kole stretol s majstrovským Osvienčimom, ktorý v tejto sérii triumfoval celkom jasne po trojzápasovej víťaznej epizóde. Táto porážka ich odsúdila do bojov o umiestnenie, kde najprv Krynici podľahli tesne 2:3 na zápasy, aby v súbojoch o 7.-8. miesto narazili na Gdaňsk, avšak táto séria mala prinajmenšom pozoruhodný priebeh. "Keďže sa naši činovníci dozvedeli, že sa bude liga od nového ročníka rozširovať a nik ju teda neopustí, uznali, že do 800 km vzdialeného Gdaňska sa nám neoplatí cestovať. Nastúpili sme iba na domáce zápasy, navyše sme dohrávali iba trinásti," prezradil šikovný útočník, ktorý zaznamenal vo vyraďovacích súbojoch desať bodov za sedem gólov a tri asistencie. Po ročnej anabáze v krajine našich severných susedov má teda možnosť hodnotiť úroveň miestnej ligy. "My, Slováci, sme omnoho lepší, či už v korčuľovaní, myslení, rýchlosti, ale aj v disciplíne. Jedine Osvienčim má patričnú fazónu, ale ostatné celky iba vhodne dopĺňajú počet účastníkov." Nás však najviac zaujímalo meno jeho budúceho chlebodarcu. Michalovskú Duklu nezavrhol, no istotne sa ozvali aj Poliaci. Je tak? "Áno o mňa a o Braňa Stolárika majú eminentný záujem, o Gapu už síce menší, ale v každom prípade chcú, aby sme ostali. Priznám sa, zvažujem všetky pre a proti. V S
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
