štadióna. Kto si trúfne obchádzať dohody spečatené na papieri, zvyčajne za to pyká. Tak je to všade tam, kde chcú mať poriadok a túžia napredovať. Neboja sa hovoriť nahlas o príjmoch, ale i pokutách (u nás je výnimkou jedine disciplinárka), jednoducho to robia v záujme veci.
Bývalý čs. reprezentant Karol Dobiáš prezradil, že za oneskorený príchod na tréning v Trnave platili hráči za čias trénera A. Malatinského pokutu 50 alebo 100 korún a za porušenie životosprávy 200 Kčs. Boli však iné časy, futbalisti mali oveľa nižšie príjmy a náš amaterizmus zahalený v rúšku profesionálneho tajomstva narobil viac zla ako dobra. Ešte aj dnes s týmto pozostatkom minulosti máme problémy, takže o samozrejmých veciach hovoríme ustráchane, alebo radšej mlčíme. V Česku sa však s minulosťou hravo vyrovnali, preto ich kluby i reprezentačné celky sú v medzinárodnom meradle o výrazný krok pred slovenskými. Neboja sa pozrieť pravde do oči. A tak v januári české noviny skloňovali vo všetkých pádoch pokutu 200 000 Kč, ktorú dostal bývalý brankár 1. FC Košice Kamil Čontofalský od šéfa klubu Bohemiansu Praha Pavla Švarca za porušenie životosprávy. Hoci poniektorí tvrdia, že išlo len o štyri pivá, trest nemožno považovať za drastický, pretože profesionál musí za svoje priestupky niesť aj nepríjemné následky. Napríklad Prešovčanom dobre známy Kennedy Chichuri vo vlaňajšej jesennej sezóne rozhodol o víťazstve Viktorie Žižkov nad FK Teplice gólom pomocou Božej ruky. Disciplinárna komisia ho za to potrestala pokutou 30 000 ČK. V súvislosti s touto sumou predseda komisie Alexander Károlyi (predtým šéfoval federálnej disciplinárke) poznamenal, že jednotlivca môžu potrestať najviac čiastkou 50 000 Kč. Musel ju zaplatiť tréner Viktorie Plzeň Petr Uličný za výraz "Kurvo Holube" smerom k rozhodcovi, ktorý zostal mnohým v pamäti. Ach, čo by sa naplatili naši hráči a tréneri, keby sa u nás začali merať priestupky podľa podobného metra. Alebo ešte na jar 1998 podľahla pražská Slavia po odovzdanom výkone v Tepliciach, ktoré potrebovali body ako soľ. Vedenie zošívaných označilo za vinníkov zahanbujúcej prehry Pavla Horvátha a Eduarda Lasotu. Prvý dostal oficiálny list, v ktorom sa dozvedel o pokute 100 000 ČK za poškodenie mena klubu, Lasotov podobný priestupok ocenilo čiastkou 60 000. Brankár Sigmy Skácel, ktorý hosťuje momentálne v Slavii, zaplatil na Hanej peňažné pokuty vyše 200 000 ČK. Najvyššiu čiastku 50 000 korún - mu Olomouc vymeral za to, že na stretnutie Pohára UEFA s Olympique Marseille nastúpil v kopačkách značky Puma, hoci klub má zmluvu s Adidasom. Vlani na jeseň nechal tréner Marily Příbram J. Kotrba zraziť Michalovi Semanovi z platu 20 000 Čk za autohaváriu, po ktorej oslabil svoje mužstvo. Hráč na to doplatil niekoľkonásobne, pretože pre zranenie nemohol nejaký čas hrať, čím prišiel o ďalšie peniaze.
Nie sú to jediné prípady v českom futbale. Hovoria o nich bez schovávačiek. Rovnako ako o peniazoch. Tvrdia, že sa za ne netreba hanbiť, ale dať najavo ako s nimi narábame. To je napokon krédo anglického a nemeckého futbalu, ale i ďalších vyspelých krajín. A malo by byť aj naším. Hlavne, keď vieme, kadiaľ sa iní dostávajú na Olymp. Napriek tomu hrať na rovinu sme si ešte neprivykli. Jednoducho pri prestupových čiastkach, odmenách a pokutách funkcionári zaliezajú hlboko do ulity a dávajú často zelenú nafúknutým rečičkám. Akoby sme ani nič iné nechceli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
