Počarbaný maďarský konzulát, divadlo a škola v Košiciach, k tomu našminkovaný Petöfi v Bratislave, exaltovaná hystéria na tradičnom mítingu v Šuranoch (Mekke roduverných Slovákov), explózia na popradskej stanici pri piete za prvým židovským transportom. A hoci sme zaiste čosi aj vynechali, na jeden protirasistický týždeň to dáva celkom slušné skóre. A to ešte bez zarátania psychózy okolo Esterházyho, čo je predsa len iná kofola.
Antixenofóbny cyklus však reťazí ďalej. Dnes je na programe mimoriadna schôdza NR SR k vysloveniu nedôvery Pálovi Csákymu. Záznam na STV 2 (ktorý sa stále väčšmi tlačí z noci do "primetimu", keďže niet čo vysielať) bude zaiste ďalším konským vkladom k šíreniu národnostnej tolerancie, čím STV opäť raz potvrdí svoje nezastupiteľné verejnoprávne poslanie. Ak odhliadneme od Pokémonov, čo už "verejnoprávnejšieho" sa tu dá ešte vymyslieť, ako procesie opozičných rečníkov za kecpultom, s tlamami od ucha k bruchu plnými Trianonov, iredenty a "divých Húnov, ktorí prišli na poníkoch, boli to slabí bojovníci a párali ženám bruchá" (Slota).
Vzrušená atmosféra, ktorá sa nad excesmi "antirasistického" týždňa rozhostila nad krajinou, je však silená a vyumelkovaná. Činy barbarov, ktorí sa vyvršovali na bezbranných sochách a budovách, zaslúžia isteže zavrhnutie. A ak ich chytia, aj primeraný trest. Na strane druhej, cez mediálne zosilňovače a výkriky ľudskoprávnych aktivistov nabrala kauza rozmery, aké jej nenáležia. Čarbanie po múroch a natieranie sôch, aj s rasisticko-xenofóbnou tematikou, je kratochvíľou idiotov aj vo viackarátových demokraciách, než akou je Slovensko. Od Viedne po Belfast narazíte po záchodoch a podchodoch na graffiti s motívom "Cigáni do plynu" fakticky kdekoľvek. Vrátane napríklad Budapešti, kde sú zvlášť rozšírené na verejných priestranstvách, keďže mesto nemá na čistenie. Isteže to nevidieť na konzulátoch; je však na výtvoroch "etnosprejerov" najpodstatnejší diplomatický honor budov, na ktorých sa nachádzajú?!
Jednoducho a jasne: Je žiaduce prejavy národnostnej neznášanlivosti nielen odsudzovať, ale tak trochu aj vedieť rozlišovať podľa miery akejsi spoločenskej nebezpečnosti. Prípad zbitej rómskej ženy, ku ktorému sa Dzurinda nedávno - vraj predčasne a nekvalifikovane - vyjadroval, je stokrát výkričnejší ako tisíc pomaľovaných konzulátov. Etnické násilie je práve ten jav, kde sa žiada okamžité verejné odsúdenie už pri najmenšej indícii. To je zločin úplne inakšej kalibráže, neporovnateľný s úchylnými aplikáciami slobody prejavu.
Tie sa môžu tiež postihovať, ale vyrábať verejný humbug je rozumné a príhodné, iba ak smilstvá vychádzajú z úst politikov. Inak padáme s výsledkom skôr do mínusu, čo je aj prípad nášho vydareného "protirasistického" týždňa. Prejavmi tzv. mäkkého rasizmu ide totiž frustrovaným jedincom, možno aj zbabelcom priamo z neofašistickej scény najmä o tú provokáciu a kontaminovanie atmosféry. A čo iného už môžu väčšmi uvítať, ako verejnú publicitu zneuctených maďarských symbolov? Stavíme sto ku jednej, že keby sa na internacionalizáciu košických maľovánok médiá vyprdli, steny slovenského konzulátu v Békéscsabe by zostali panensky nepoškvrnené. Keďže vývoj nabral iný smer, vylomeniny niekoľkých chumajov už glosovali obe ministerstvá zahraničia a politickí cudzopasníci všetkých "národoveckých" odtieňov sa nestačia oblizovať z takej hostiny.
Hystéria a výzvy politikom, aby sa vyjadrovali ku každej počmáranej tehle, sú v danej slovensko-maďarskej konfigurácii nešťastné a kontraproduktívne. Väčšmi škodia ako osožia, keďže - našťastie - ani na tej, ani na onej strane hranice niet skutočného medzietnického napätia. Môžu ho však generovať, čo - a v tom majú pozorovatelia skoro pravdu - už s príznačným verejnoprávnym šarmom načala STV 2 priblblými prenosmi z rokovania o ústave. Po druhé, a to je azda dôležitejšie, inflácia rečí hrozí, že príde znecitlivenie práve tam, kde kričať je povinnosť - pri prejavoch rasovo motivovaného násilia.
Dnes nebudú vyčíňať "etnosprejeri". Obmedzenosť, zlosť a zloba sa budú šíriť priamo z najvyššieho zákonodarného zboru. Duchaprázdnosti štyroch, piatich či desiatich poslancov "najnárodnejšieho" cítenia preletia agentúrami a opäť sa bude za čo hanbiť. Sága pokračuje a ešte dlho nevezme konca, ideálne chvíle na balkanizáciu Slovenska však už priatelia národovci premeškali. Nebeží im ani o to, či odvolajú alebo nie Csákyho, iba o to, aby sa im venovala pozornosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
