havkáč bígel Benny sa lenivo natiahol práve do kresla, kam som sa chystala prisadnúť. Naivne som sa nazdala, že v Milanovi Markovičovi nájdem spojenca v mojej biometeorologickej trudnomyseľnosti.
Vstávame o hodinu skôr. Znášate posuny bez ujmy?
- Asi by ste chceli vedieť niečo o mojich traumatických šokoch. Ale ja ich nijako nevnímam. Musia nimi trpieť ľudia, vstávajúci o piatej ráno. Ja však spím o to dlhšie doobeda. Neviem, či je to vhodné zverejňovať. Aby sme nenasrdili pracujúcich.
Často s programom cestujete po Slovensku. Zrejme už máte roztriedených ľudí: východ, západ, sever, juh.
- Je to rovnaké podnebné pásmo. Nevidíte nejaké veľké rozdiely. Hoci, keď hráme tam, kde jestvuje aspoň stála scéna, ľudia si vedia sadnúť, povedzme, k stolu a vedia, ako sa pozdraviť, ako a kedy ísť do šatne a kedy už nie. Tu cítiť rozdiel. Takže sa to týka vyspelosti v styku s kultúrou.
Čo hovoríte na prejavy nekultúrnosti a neznášanlivosti, ktoré bujnejú v poslednom čase: sprejovanie maďarských pomníkov, hádzanie delobuchov na židovské pietne miesta?
- Tolerancia, respektíve intolerancia je vážny problém, ktorý tu šarapatí už dávno. Nebudem sa vyjadrovať o ďalších postkomunistických krajinách. Mám pocit, že ste vystihli slabinu tohto národa. Prv držananého pod krkom jedinou pravdou a jedinou vedúcou úlohou a teraz zase národnými stranami typu: "Rež a rúbaj", alebo "Cudzie nám netreba a svoje si nedáme". Dvíhanie zbytočných transparentov, mávanie znakmi a vlajkami, bez toho, aby sme si uvedomovali jeden druhého. Bez ohľadu, kde sa kto narodil, ako vyzerá, aký má nos a farbu pokožky, to je vec, ktorá ľudstvo zráža o mnoho rokov dozadu. Tolerancia nám naozaj chýba. Azda to je ten najvážnejší problém.
Aj vy ste pocítili na koži neznášanlivosť, keď zrušili váš program na STV. Museli ste za prácou dochádzať do Čiech. Teraz?
- V každej krajine sa nájde spodina aj chamraď. Ale aktivizuje sa vždy najviac vtedy, keď má požehnanie zhora. Keď im vládnu podobní. Dnes je toho pomerne menej, ale niežeby toho nebolo. Mám s tým skúsenosti. Ale nikto ma nebije. Napádajú ma akurát posielatelia anonymov. Ten sa ku mne, chvalabohu, nedostane. Mám to tak zariadené. Nemám totiž čas na človeka, ktorý sa nepredstaví, alebo na vás zakričí hanlivým výkrikom, samozrejme, minimálne z dvadsaťpäťčlenného davu. Je mi potom ľúto, že mu nemôžem nijako pomôcť.
V relácii 'Milánium' na Twiste ste sa prestali zaoberať politikou, skôr filozofujete nad obyčajnými ľudskými vecami. Odklon?
- Nie. Je to akoby ste začali v činohre spievať áriu. Milánium je iná opera. Iný program. Zhodli sme sa s vedením rádia, že nebude o politike. Lebo človek chce občas vykuknúť zo škatuľky a rozšíriť navonok pole svojej pôsobnosti, spôsob poetiky, spôsob oslovovania ľudí. Sú tam široké mantinely. Prečo sa zväzovať? Niektorí si možno hovorili: "Bože, prečo to ten tento robí takto". Zvyknú si. A napokon aj vlk sa nasýti, aj baran bude celý.
V "Milániu" často bojujete proti neduhom okolo. Za nás. Za všetkých.
- Práve to nám vyhovuje. Lebo my sme stále, hoci kážeme demokraciu, najradšej v stáde.
Ešteže sú takí, čo na seba berú úlohu toho krikľúňa.
- Jeden to povie, iný prikývne, dobre-dobre, ale prv sa presvedčí, či ho pritom nikto nevidel. Ktosi by to za nás mal vybaviť, no nie? Najhoršie pre nás ešte stále je mať vlastný názor a postarať sa o seba. Odvykli sme a ťažko si opäť zvyknúť. Jediná možnosť je aspoň tie naše deti, našich vnukov vyháňať do sveta so slovami: "Neukáž sa mi skôr ako o desať rokov! Ak sa vôbec vrátiš". Hoci by som rád, keby sa všetci vracali. Aby nás potom oni učili ako treba žiť, pracovať, správať sa. Zrejme my ich to už nenaučíme...
Napríklad vaša dcéra. Je ešte stále za veľkou mlákou?
- Mimochodom, žije vo Vancouveri. Denne si poskytujeme vzájomné konzultácie e-mailom.
Uchytila sa?
- Je tam už štvrtý rok. Podniká v šoubiznise. Spieva pop, ale nič na Grammy. Zábavné programy s agentúrou po hoteloch a po lodiach. Bežné veci. Do Ameriky odchádzala s vidinou, že tam nájde Briana Adamsa a vydá sa zaňho. Tesne vedľa. Našla si nejakého Zimermana. Rodeného Kanaďana. Človeka závislého na Slovenkách. Bol už raz ženatý so Slovenkou. No, a zobral si ďalšiu!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
