potvrdili, že ak chcú, vedia potrápiť aj renomovanejšie celky. Na tému uplynulej hokejovej sezóny sme sa pozhovárali s trénerom Trebišova Branislavom Kohutiarom.
Prvoligová hokejová sezóna je už takmer dva týždne minulosťou. Čo vám dala a čo naopak vzala?
Pre všetkých mojich zverencov bola uplynulá sezóna veľmi cennou skúsenosťou do budúcnosti. Ukázala nám cestu, akou by sme sa mali ďalej uberať, navyše naši mladíci získali neoceniteľné ostrohy, ktoré sa im v budúcnosti určite zídu. Nevzala nám prakticky nič, pretože bola špecifická tým, že ju nik neopúšťal. Našlo sa síce aj zopár mínusov, no vždy je potrebné hľadať pozitíva, aby sa z nich dalo vychádzať a stavať na nich základy trebišovského hokeja. Verím, že sme si aj z toho zlého, čo sme zažili, vzali nejaké ponaučenie a v budúcnosti sa podobných kiksov vyvarujeme.
Vieme, že už pred začiatkom tejto sezóny, bolo rozhodnutie vstúpiť do súťaže doslova na hrane. Čo napokon rozhodlo o tom, že ste nechýbali v prvoligovom pelotóne?
V prvom rade sme vychádzali z túžby zachovania trebišovského hokeja. Zvažovali sme aj účinkovanie v druhej lige, nemali sme skoro žiadne finančné zázemie, a rozhodnutie vstúpiť do prvej ligy som vtedy považoval za akési kaskadérstvo. Tento ročník nám ukázal, že sme aj za veľmi skromných podmienok schopní prežiť. Podarilo sa nám to nielen pri senioroch, ale dokázali sme zabezpečiť aj činnosť mládežníckych tímov.
Vám sa to podarilo. Čím to je, že vy to dokážete, ale trebárs v susedných Michalovciach, ktoré majú nepochybne bohatšiu históriu a rozvinutejšiu priemyselnú infraštruktúru, doslova pretrpeli celý ročník?
Ani my sme nežili v bohvieakom blahobyte. Za činnosťou všetkých mládežníckych družstiev treba hľadať predovšetkým obetavú prácu rodičov. Napokon nepoznám klub, okrem Žiliny, ktorý by sa nespoliehal na finančné injekcie od rodičov. Pri senioroch išlo skôr o nekonečný entuziazmus, vďaka ktorému boli pri mužstve ľudia, ktorí by mu obetovali hádam celý deň, ba možno aj o čosi viac. V súčasných ekonomických podmienkach treba hľadať za každých okolností čo najracionálnejšie riešenie, aby sme nemuseli zbytočne vyhadzovať peniaze do vzduchu.
Nemali ste isté obavy, že po spanilej jazde z druhej do prvej ligy nastane kruté vytriezvenie z kvality súperov?
Nie, nemyslím, v tejto sezóne nešlo prakticky o nič, ak nerátam boj o dve postupové priečky. Kto teda nebojoval o postup, nemal sa čoho obávať.
Dlho ste boli poslední, kde podľa vás nastal zlom v otázke zlepšených výsledkov?
Aj keď ich nebolo veľa, predsa len si myslím, že hlavne v druhej polovici súťaže sme priniesli našim fanúšikom viac radosti, než predtým. Bolo to zapríčinené tým, že sme prakticky neabsolvovali letnú prípravu a hodnú chvíľu nám trvalo, kým sme zaradili na správny rýchlostný stupeň.
Hľadiac na chronológiu víťazných rezultátov je zrejmé, že radikálny obrat k lepšiemu nastal až po decembrovom príchode brankára Petra Slivku. Súhlasíte?
Iste, po zranení Jožka Škraka sme mali na tomto dôležitom poste slabinu, ktorú sme zacelili angažovaním tohto mladého gólmana. Možno sa to nezdá, ale jeho príchodom sa zvýšila aj konkurencia na tomto poste, lebo hoci Škrak nechytal, naďalej trénoval a nútil tak ostatných brankárov k maximálnej snahe v tréningovom procese. Paradoxne, sme však mali najväčšiu slabinu v defenzívnej činnosti, kde sme mohli počítať s veľmi malým počtom obrancov.
Čím to, že dvanásť z pätnástich získaných bodov ste získali s Michalovcami a Topoľčanmi?
Opäť v tom vidím ďalší paradox. Po iné roky sa Trebišovčania márne snažili uhrať čosi s Topoľčanmi, no v tejto nám s nimi vyšlo takmer všetko, na čo sme siahli. Asi nám vyhovoval ich štýl hry. Na druhej strane s Michalovcami to neboli súboje spred dvoch rokov, kedy sme my boli v úlohe tovarišov. Teraz sa karta obrátila, no aj napriek tomu naše vzájomné derby zápasy boli čímsi iným než ostatné prvoligové stretnutia.
V ktorom súboji vám pri pohľade na hru vašich zverencov bolo najteplejšie pri srdci?
Možno to znie čudne, ale bolo to po prehratom zápase so Žilinou, ktorú sme držali v šachu až do samého záveru. Dokázali sme, že vieme hrať aj s favorizovanými celkami a práve v tomto stretnutí sme to vari najviac demonštrovali. Takisto výhra v Topoľčanoch bola pre nás balzamom na duši. Opakujem, vedeli sme zahrať kvalitné zápasy, no potom prišiel na nás akýsi útlm a zase sme boli v starých koľajach.
Keď už sme pritom, kedy ste mali chuť hodiť všetko za hlavu?
Samozrejme, nevyhli sme sa ani takýmto okamihom. Vari najviac vo mne rezonovalo sklamanie po domácej prehre 0:11 s Banskou Bystricou, keď sme doslova odflákli celý zápas.
Skúste zhodnotiť jednotlivé formácie.
Keď sa pozrieme na tabuľku, okamžite je každému jasné, že sme mali problémy tak v útočnej ako aj obrannej činnosti. Zdalo sa mi, že naša prvá formácia v zložení Šalata, Rusnák, Zambori a potom aj Miľovčík, bola najúdernejšia. V druhej päťke sa asi v polovici súťaže prebudil M. Liba, na ktorého výkonoch som zbadal nárast motivácie. V treťom útoku hrávali mladí chlapci, pre ktorých bola táto sezóna prvou medzi seniormi, takže tú by som nejako nehodnotil. V globále sme však získali množstvo skúseností, ktoré sa, dúfam, pretavia v podobe zlepšených výsledkov v budúcej sezóne. Viacerí chlapci nehrali dva roky hokej, alebo nepôsobili v juniorskej súťaži. Pejoratívne povedané: uplietli sme z hovna bič. Takýto "výrobok" však nemá dlhú trvácnosť, takže tu by som videl príčinu našich kolísavých výsledkov. Na druhej strane slúži chlapcom ku cti, že dokázali aj napriek tomuto stavu vydržať až do konca.
Vari najboľavejším miestom vo vašom celku sami ste to v úvode priznali - bola obranná činnosť. Prečo ste toho názoru?
Lebo sme mali k dispozícii málo bekov, navyše v priebehu súťaže od nás odišiel Kall, zranil sa Bajzát a to všetko malo vplyv na naše výkony. Mali sme jediného skúseného obrancu R. Bereša, ktorý sa tiež síce nevyhol slabším chvíľkam, ale bol to jediný obranca, na ktorého sme sa mohli v kritických chvíľach spoľahnúť. Ostatným chlapcom dala táto sezóna veľmi veľa, lebo takéto skúsenosti by nenadobudli, ak by museli vysedávať na lavičke iného celku.
Aj napriek tomu, že ste sa permanentne ocitávali na spodných priečkach prvoligovej tabuľky, nemali ste núdzu o divácku priazeň. Čím si to vysvetľujete?
Jednoducho tým, že miestni ľudia majú hokej radi a dokázali to aj v minulej sezóne. Za ich účasť na našich zápasoch im v mene všetkých hráčov ďakujem, lebo práve oni sú zmyslom našej práce. Robiť hokej pre nikoho jednoducho nemá význam. Niektorí síce nechápu isté ekonomické záležitosti, ale aj im ďakujem za prejavenú priazeň. Zároveň dúfam, že v budúcej sezóne to bude ešte lepšie.
Ak už sme pri nej, zamýšľali ste sa už nad ňou?
Samozrejme, že áno. 20. apríla máme spoločné posedenie s hráčmi, kde by sme si mali rozobrať organizačno-technické záležitosti. Prípravu by sme mali začať niekedy v máji s tým, že by mala trvať zhruba osem týždňov. Máme isté prísľuby zo strany extraligových Košíc, ktoré by nám mali v budúcom ročníku personálne vypomáhať. Káder by sa mal v každom prípade skvalitniť a dúfam, že tým u nás ešte viac vzrastie záujem o hokej
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
