Kapitánka rozhodla o postupe do bojov o prvoligový dres

Rožňava Neopísateľná radosť rožňavských basketbalistiek vypukla na košickej palubovke po záverečnom hvizde rozhodcov. V prvom z dvoch stretnutí 2.

basketbalovej ligy žien vyhrali dievčatá nad košickou Cassoviou "B", čo stačilo na postup do baráže v boji o prvoligový dres. Strelkyňou dvoch záverečných košov, ktoré rozhodli, bola kapitánka Silvia Bereczová. Rodenú Rožňavčanku, ktorá začala s basketbalom v roku 1985 ako žiačka na Základnej škole na ul. Pionierov, sme požiadali o zhrnutie je basketbalovej činnosti. "Mojim prvým trénerom bol Ladislav Danič, ktorého neskôr vystriedala trénerka Trvalcová. V dorasteneckom veku som hrala 2. dorasteneckú ligu pod vedením trénera Tibora Scholtza. Z toho kolektívu hrávam v ženskom družstve už len ja. Veľmi rada spomínam na dorastenecké obdobie. Vtedajšie spoluhráčky, Angyalová, Focková, sestry Scholtzové a ďalšie mohli hrávať dlhšie, ale školské, rodinné a iné povinnosti im to neumožnili. V terajšom družstve je nás osem Rožňavčaniek a tri dievčatá dochádzajú z Košíc, ktoré dotvárajú dobrý kolektív, najmä so svojimi skúsenosťami a výškou. Je pravdou, že niektoré domáce hrajú menej, ale účel svätí prostriedky. Hrávame ako rýdze amatérky, bez finančných odmien. Trénujeme tri krát týždenne, kompletný káder sa zíde fakticky len v piatok, každá z nás má rôzne povinnosti. V košickom stretnutí to bola zhoda okolností, že práve ja som sa dostala k lopte a rozhodla som o výsledku. Boli sme šťastné a na oslavu postupu sme si otvorili fľašu šampanského, ktorá ani neviem ako sa tam dostala. Do baráže o postup do 1. ligy nastúpime asi o mesiac. Súpera ešte nepoznáme, bude mať však výhodu v tom, že my budeme len trénovať, pretože súťaž pre nás zápasmi v Košiciach skončila. Budú to ťažké stretnutia, kožu však lacno nepredáme, budeme bojovať do samého konca. Ak by sme vybojovali postup, družstvo sa bude musieť posilniť a funkcionári klubu zabezpečiť silného sponzora. Bola som šťastná, keď som za svoje výkony a dlhoročnú činnosť dostala medzi najlepších športovcov Rožňavy za rok 2000. Chcela by som hrávať ešte pár rokov, uvidím ako na tom budem zdravotne, rôzne zranenia, ktoré sa ani mne nevyhýbajú, môžu ovplyvniť moje zámery. Našim fanúšikom ďakujem v mene celého družstva za povzbudzovanie v celej sezóne, verím že prídu aj na barážové stretnutia," ukončila svoj monológ kapitánka rožňavských basketbalistiek.