odškodneniu za deportačné poplatky slovenských židov.
Dôvodom zamietnutia je nedostatok aktívnej legitimity, uviedol pre TASR výkonný predseda ÚZŽNO František Alexander.
Konečný verdikt je podľa predsedu ÚZŽNO vzhľadom na priebeh pojednávania neočakávaný. Predsedníčka súdu Elisabeth Seeburgová zdôraznila, že civilný proces na Krajinskom súde nie je správnou cestou, ako dosiahnuť odškodnenie. Táto otázka by sa podľa nej mala vyriešiť na základe medzinárodného práva.
Hovorkyňa súdu potvrdila, že ÚZŽNO nemá legitimitu podať takúto žalobu. Podobné stanovisko vyjadril aj zástupca SRN Peter-Andreas Brand, poukázal zároveň na zákon o odškodnení nútených pracovníkov v čase druhej svetovej vojny. ÚZŽNO má podľa Alexandra oprávnenie od slovenskej vlády a nie je možné žiadať ho od legitímnych osôb. V tomto prípade by v 99,5 percentách išlo o osoby zavraždené v prvej vlne deportácií židov zo Slovenska.
V roku 1942 bolo do nacistických vyhladzovacích táborov deportovaných 58.000 slovenských židov, pričom za každého zaplatila slovenská vláda 500 ríšskych mariek, paradoxne z ich ulúpeného majetku. Nemecká strana tvrdila, že poplatok je určený na ich presídľovanie, pričom ešte dva roky po deportáciách, keď bola väčšina slovenských židov zavraždená, požadovala ďalšie peniaze od slovenského štátu s tým, že poplatok na presídlenie nestačí.
Cieľom žaloby ÚZŽNO je získať tieto financie späť, aby ich slovenská židovská komunita mohla použiť na obnovu židovských cintorínov, pamiatok a vyplatenie posledných žijúcich obetí holokaustu. Táto suma podľa súčasného kurzu predstavuje približne 150 miliónov mariek.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
