školstva. Prvá verzia zavedenia ráta s úhradou v plnej výške u jednej tretiny vysokoškolákov (4 400 do 8 800 Sk podľa príjmu ročičov). Ďalšia tretina by platila redukované poplatky a deti rodičov s príjmom od štyroch do 4 500 Sk na osobu by študovali naďalej zadarmo. V prípade nižšieho príjmu rodiny by mohol poslucháč vysokej školy dostať sociálne štipendium. Okrem SDĽ a SMK zatiaľ tomuto návrhu vyjadrili predbežne podporu KDH, SDKÚ a paradoxne aj SOP.
Druhá verzia návrhu hovorí o spoplatnení externého štúdia, pričom to denné by bolo aj naďalej bezplatné. Ministerstvo školstva však navrhuje, aby sa poplatky za diaľkové štúdium obmedzili maximálne na dvojnásobok navrhovanej sumy za denné štúdium, teda na 17 600 Sk ročne. Proti tomu sa však postavilo KDH, SDĽ a SMK, ktoré presadzuje zavedenie poplatkov pre všetky formy štúdia.
SMK a SDĽ sa prihovárajú za tretiu najmäkkšiu verziu, v ktorej by zostalo zachované bezplatné štúdium vo všetkých formách. Jediným rozdielom oproti doterajšej praxi by bolo, že tzv. "veční" študenti by si za každý rok navyše normálneho štúdia priplatili. Ftáčnikov rezort odporučí vláde na rokovaní 11. apríla prijať tento variant. V prípade jeho schválenia by výšku poplatkov pre takýchto študentov stanovila samotná škola až do sumy 26 400 korún ročne.
Keďže sa vo vláde očakáva o tomto návrhu ešte dosť veľká diskusia, zaujímal nás ako sa na to pozerajú dvaja jej členovia stojaci na opačných póloch. Liberálny ekonóm - vicepremiér I. Mikloš sa jednoznačne prihovára za viaczdrojové financovanie vysokého školstva a za čo najskoršie zavedenie poplatkov za štúdium. Dnešný systém nepovažuje za dobrý a už vôbec nie za sociálne spravodlivý. "Väčšia časť populácie ani nemôže študovať, pretože sa na VŠ nedostanú z kapacitných dôvodov. Vysoké školstvo je síce bezplatné, avšak platia ho zo svojich daní všetci občania. A to aj rodičia tých detí, ktorí sa školu nedostali. Navyše o prijatí na školu rozhoduje momentálna dispozícia, známky z neporovnateľných druhov stredných škôl a korupcia... Tá je totiž všade, kde dopyt po vzdelaní prevyšuje ponuku," myslí si I. Mikloš.
Naopak minister školstva za SDĽ Milan Ftáčnik je tvrdo proti zavádzaniu akýchkoľvek poplatkov za štúdium, pretože podľa neho nevyriešia problémy vysokých škôl. Ako tvrdí, ešte aj v programovom vyhlásení vlády je jasne napísané, že vysokoškolské vzdelanie zostane bezplatné. "Mimochodom hlasoval zaň aj pán Mikloš, takže neviem, prečo sa v tejto otázke ním neriadi... Ak sa niekto nádejá, že na riešenie súčasnej situácia v školstve získa peniaze od študentov a ich rodičov, je na veľkom omyle. Sociálna situácia u nás je taká, že zavedením poplatkov by sme ohrozili rovnosť prístupu ku vzdelaniu. Študovali by len tí, ktorí na to majú finančne a nie tí skutočne najnadanejší," konštatuje M. Ftáčnik.
Ekonomický vicepremiér dokonca navrhuje, aby sa za vychytené právnické, ekonomické a lekárske fakulty platilo ešte viac, ako by bol priemer. "Ak by sa štúdium na nich spoplatnilo, mohlo by na nich študovať viac žiakov. Kvalitní učitelia by mali väčšie platy a zákonite by stúpla úroveň absolventov týchto škôl."
Ivan Mikloš pripúšťa, že sa v tejto otázke s ministrom školstva a jeho SDĽ asi nikdy nezhodnú. "Ak niečo dostanete zadarmo, nemáme k tomu taký vzťah. No keď za to budeme platiť, začnete si to vážiť. Tak je to aj v prípade vzdelania. Je to statok, ktorý keď získame, pomôže nám k lepšej pozícii na trhu práce. To zrejme chápe každý človek, ktorý sa hlási na VŠ. Uznávam, že pre niektoré rodiny to bude finančne veľmi ťažké, ale navrhovali sme bonifikované úvery pre študentov z najslabších sociálnych skupín. Zatiaľ však na ich schválenie nie je dostatočná politická vôľa."
Podľa ministra školstva je však už teraz v čase bezplatného školstva vzdelanie pre nie malú časť slovenskej populácie dosť nákladné. Neexistujú ani dostatočné kompenzačné opatrenia, ktoré by takýmto študentom uľahčili ich ťažkú situáciu. "Veď my nevieme pomôcť ani takým študentom, pre ktorých je to už teraz drahé. Neustále sa zvyšujú poplatky za ubytovanie, stravovanie a dopravu do školy, čo sú v niektorých rodinných rozpočtoch značné sumy.
Vzdelanie je viac spoločenskou hodnotou ako vecou jednotlivca. Spoločnosť bude bohatšia vtedy, keď bude viac vzdelaných ľudí, ktorí zvýšia prosperitu krajiny," hovorí minister.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
