čestné občianstvo. Športovci predtým čestné občianstvo dostali len veľmi zriedka, no v ČR sa táto forma ocenenia stala oveľa populárnejšou. Spomeniem len tenistku Martinu Navrátilovú , tenistu Ivana Lendla, atléta Ludvíka Daněka, či hokejistu a trénera Ivana Hlinku.
PepiI Bican bol v januári vo veku 87 rokov vyhlásený za svetového kráľa ligových strelcov dvadsiateho storočia. Na toto miesto ho určila Medzinárodná federácia futbalových historikov a štatistikov. Oprávnene, lebo Bican vo futbale prekonal všetko, čo sa dalo. Tento futbalový fenomén ukončil svoju ligovú futbalovú kariéru ako 42- ročný. Počas kariéry nastrieľal vyše 5000 (slovom päťtisíc) gólov. Z toho 196 ligových v rakúskej lige a 447 gólov v československej lige. Spolu to bolo úžasných 643 gólov. V Rakúsku sa stal 3- krát kráľom ligových strelcov, v ČSR 9- krát. Posúďte sami, je to kráľ? O tom, niet pochýb. Tým, ktorí ho nevideli hrať, chcel by som ho aspoň stručne priblížiť.
Bol to urastený človek, ktorý toho na ihrisku nenabehal veľa, ale keď sa pohol - mal úžasný cit - bol vždy o pár krokov skôr tam, kde mal byť. Na trávniku v Košiciach, Bratislave alebo v Prahe sme sa stretli niekoľkokrát a mal som možnosť zblízka pozorovať jeho hru. Bol virtuózom v ovládaní lopty, na 10 metroch vedel zanechať svojho strážcu aj o 5 metrov, bol to hráč s brilantnou kopacou technikou, no a bol úžasným aj v krytí lopty telom. Nebolo hráča, ktorý by mu mohol loptu zobrať. Pri tejto príležitosti spomeniem Ladislava Kubalu, ktorý sa mu v tomto krytí lopty vyrovnal. Bican bol futbalista, ktorý sám vedel urobiť zápasy a preto z neho strední obrancovia, ktorí ho mali mať na starosti, už týždeň pred zápasom mali strach.
Na jeseň v roku 1946 hral na Sparte ŠK Jednota Košice ligový zápas proti Slavii. Preplnený štadión nevychádzal z nadšenia, keď videl dobrú hru Košíc, ktoré viedli do 40. min. prvého polčasu 1:0. Do šatne odchádzali však slavisti s vedením 3:1 a to zariadil práve pán futbalista Bican. Nedali sme sa a v 30. min. druhého polčasu bol stav 4:4, aby to zase ten istý kanonier zmenil v prospech Pražanov na konečný výsledok 6:4. Padlo spolu 10 gólov, diváci zostali tlieskajúc na svojich miestach a začali sa rozchádzať až po odchode hráčov do šatne. Spomeniem aj druhý prípad. V decembri 1948 bolo nariadené odohrať prerušený zápas v Bratislave (už bez obecenstva) medzi ŠK Bratislava a ŠK Slavia Praha. Na zápas - čuduj sa svete - neboli pripustení ani novinári a preto sa v novinách objavil len výsledok bez akéhokoľvek komentára. Zdecimované mužstvo Bratislavy nemalo proti Pražanom nijakú nádej a predsa s kompletnou Slaviou viedlo do prestávky 4:1. V druhom polčase však hostia pod vedením Bicana vyrovnali na 4:4. Všetci sme boli spokojní, no pred záverom zápasu sa mi podaril samostatný únik strelil som víťazný gól na 5:4. Po zápase sa mi pošťastilo podať si ruku práve s Pepim, ktorý ma objal okolo pliec a lúčil sa so slovami: "Ty kluku mrňavá, tos přece na závěr nemusel udělat." Vtedy som ešte netušil, že to bol môj posledný zápas a posledný gól v mojej kariére - práve v deň mojich 24. narodenín...
Teraz aspoň na diaľku chcel by som potriasť pravicou Pepiho Bicana a zablahoželať mu. Nik si tie ocenenia nezaslúži tak ako on. Nech nám tento svetový kráľ ešte dlho žije!!!
Poznámka autora: Onedlho si fanúšikovia v Košiciach pripomenú 50. výročie zisku prvého titulu majstra Slovenska vo futbale zásluhou ŠK Jednota. Z mužstva žijú už len traja hráči. Nájde sa niekto z vedenia mesta, kto im pri tejto príležitosti potrasie aspoň pravicou?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
