obcou predstavujú azda najkrajšiu sídelnú panorámu na Spiši. Tvoria ju kostol, kaplnka Zápoľských a kláštor minoritov. My vám priblížime dva skutočne skvosty - kostol a kaplnku.
Najmalebnejší pohľad na obe dominanty, ktoré lákajú pohľad mnohých turistov je z juhu. Turisti, ktorí smerujú do Slovenského raja, Levoče, na Spišský hrad alebo opačným smerom do Tatier, majú o kostol s kaplnkou v Spišskom Štvrtku veľký záujem. Desaťtisíce návštevníkov sa ročne zastavujú v týchto objektoch a nechávajú sa ovplyvňovať dychom histórie i umeleckou hodnotou a krásou gotickej architektúry.
Kostol sv. Ladislava v Spišskom Štvrtku je uvádzaný ako stavba prechodného románsko-gotického štýlu. Jeho počiatky sú väčšinou kladú do polovice 13. storočia a prestavba do začiatku 15. storočia. Kedysi pred rokom 1402 bol kostol natoľko poškodený, že došlo k jeho radikálnej prestavbe. K juhozápadnému nárožiu predošlej stavby bola pristavená hranolovitá veža.
Aj keď až do 17. storočia sa nekonali na kostole nijaké výraznejšie úpravy a stavebné zásahy, kostol bol niekoľkokrát poškodený. Už v roku 1447 bol vojakmi Hunyadiho a po roku 1500 ho zničili a vyrabovali zbojníci z Muráňského hradu, ktorí boli v službách Mateja Bašu. O tridsať rokov neskôr Hieronym Lasky zobral z veže všetky zvony pre potreby Zápoľského vojsk. V roku 1605 kostol vyrabovali Bočkajovci, neskôr kurucké vojská, medzi ktorými boli Turci z okolia Nových Zámkov. Aj oni kostol vyrabovali a dokonca okradli aj kláštor. V lete roku 1681 museli minoriti dať do zálohu za 150 zlatých monštranciu a peniaze odovzdať kuruckým vojakom. Pri prvom spore o navrátenie kostola evanjelikom katolíkmi obsadili kostol v roku 1684 vojská Tököliho a kostol odovzdali evanjelikom. Ani v jednom zo spomínaných prípadov neboli zásahy do architektúry kostola také, žeby sa spájali so zničením gotickej klenby v lodi kostola a gotického chóru. Kostol bol však zanedbaný a to snáď aj preto, lebo v 16. storočí v obci zaznamenali výrazný úbytok obyvateľov. Nie je vylúčené, že ku poškodeniu gotickej klenby kostola došlo pri niektorom zemetrasení v rokoch 1654 alebo 1668.
V roku 1473 bola ukončená prístavba kaplnky Zápoľských k južnej stene kostola sv. Ladislava. Jej výstavba je spojená s menom uhorského palatína Štefana Zápoľského. Nielen historici, ale aj návštevníci tejto vzácnej architektonickej pamiatky si kladú otázky, prečo práve Štefan Zápoľský nechal túto kaplnku postaviť v Spišskom Štvrtku a prečo ju nepostavil na Spišskom hrade alebo pri prepoštskom chráme v Spišskej Kapitule. Je veľmi pravdepodobné, že Štefan Zápoľský chcel postaviť kaplnku, ktorá bola určená pre rodinnú hrobku už pri prestavbe kapitulskej katedrály, ale nenašiel porozumenie pre svoj zámer u vtedajšieho prepošta Gašpara Backa. Zápoľskovci sa usilovali nanútiť svoje zámery prepoštovi ako dediční páni spišského hradného panstva a spišskí župani, ale prepošt obhájil nezávislosť cirkvi aj napriek tomu, že ho viazali ku tejto rodine isté putá. Svoj plán teda mohli Zápoľskovci zrealizovať až po tom, ako ich kráľ Matej povýšil na dedičných spišských županov a dal im právo vymenovať prepoštov.
Kaplnka Zápoľských reprezentuje vetvu spišskej neskorogotickej architektúry, ktorá je dozvukom určitých archaických stavebných a výtvarných prvkov prezentovaných najmä vo viedenskom stavebnom okruhu.
Čo sa týka nástenných malieb, najstaršia je na južnej stene kaplnky Zápoľských. ide o motív ukrižovania s P. Máriou a sv. Jánom. v spodnej časti je štylizovane znázornený pohľad na hrebeň tatranských končiarov. Freska je z obdobia tesne po výstavbe kaplnky, ale v roku 1901 bola reštaurovaná. V kaplnke boli dva nápisy. Jeden hovoril o dejinách kaplnky a druhý povzbudzoval veriacich k spevu pri bohoslužbách.
Hoci sezóna v tejto obci začína až koncom mája, kedy tu prichádzajú školské výlety z celého Slovenska i zahraničia, vy si tieto skvosty môžete pozrieť aj dnes a to aj napriek tomu, že kostol i kaplnka je do otvorenia letnej sezóny zamknutá. Aj keď v súčasnosti na oltári v kaplnke prebiehajú reštaurátorské práce, na požiadanie vám kostol i kaplnku, ktorá má nezastupiteľné miesto v dejinách gotickej architektúry Európy otvorí správca tamojšej farnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
