závod tu pôsobil od roku 1977, potom, ako geologický prieskum poukázal na pomerne velké zásoby špeciálneho druhu kremena. "Švedlár je jediné miesto na Slovensku, kde sa nachádza lom tejto nerastnej suroviny. Tamojší kremen je omnoho cistejší ako bežný druh, a preto je vhodný na zvláštne úcely. Môžu sa z neho napríklad zhotovovat špeciálne, tepelne odolné sklá, dá sa využit ako materiál na výrobu polovodicov a iné. Švedlársky kremen môže pokojne konkurovat aj napríklad kvalitnému kremenu dovážanému z Brazílie," povedal Ing. Milan Majercák, zástupca likvidátora Baní, š.p. v likvidácii, ktoré v súcasnosti firmu vlastnia.
Hoci je spomínaný kremen jedinecnou surovinou, jeho tažba a úprava kvôli vysokým nákladom nikdy neprinášali zisk. Majitelom fabriky boli v tom case Železorudné bane, národný podnik, Spišská Nová Ves. V roku 1992 banskú cinnost vo Švedlári zastavili a o dva roky neskôr fabriku zakonzervovali. Po rozdelení Železorudných baní švedlársky Kremen prešiel delimitáciou pod Bane, š.p. Spišská Nová Ves, ktorý sa neskôr dostal do likvidácie. "Dostali sme nariadenie, že tento majetok máme odpredat, a tak splatit rôzne dlhy, ktoré Bane prevzali. O to sa snažíme dodnes, no nie je to jednoduché. Najväcšou prekážkou je príliš vysoká cena. Fabrika bola totiž znaleckým posudkom ohodnotená na 55 miliónov korún. Máme záujem na tom, aby fabriku dostal taký majitel, ktorý nanovo rozbehne výrobu a zamestná ludí," hovorí Ing. Majercák.
O švedlársky Kremen mali záujem domáci i zahranicní spracovatelia. O jeho kúpe uvažovali Cesi, Nemci i Belgicania. Všetci však nakoniec cúvli. Okrem samotnej kúpy fabriky treba investovat do novej kvalitnej technológie.
Bratislavská firma Quatro Colombelles v súcasnosti údajne pripravuje všetko na to, aby do konca roka aspon zacala tažit. "Oživit tolko rokov zakonzervovanú fabriku je casovo i financne velmi nárocné. Momentálne musíme zvládnut množstvo formalít a vybavovania. Zatial sa nedá hovorit o objeme spracovania a pocte pracovných miest. Vyzerá to tak, že spociatku by išlo len o základnú tažbu s nevelkým poctom pracovníkov," informoval ekonóm spolocnosti RNDr. Daniel Fulle. Ako dalej podotkol, švedlársky kremen je velmi špecifická surovina a v Európe sa jej spracovatelia dajú spocítat na prstoch. Preto majú Bratislavcania v pláne vyvážat ho, pricom by sa mali zamerat hlavne na Nemecko. Ci sa im tieto zámery podarí zrealizovat, zatial nie je známe. Isté je len to, že ak by sa vo Švedlári skutocne rozbehla tažba, pre obec so zhruba 50-percentnou nezamestnanostou, ale tiež samotnú Hnileckú dolinu by to znamenalo dalšie tak ocakávané pracovné príležitosti a urcitý rozvoj.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
