aj ukážkou vzácnej architektúry, ktoré odzrkadľuje všetky staviteľské smery od vzniku mesta až dodnes. Osobitný ráz celému mestu dodáva mestská zeleň a v neposlednom rade mesto zdobia niektoré vzácne zemepisné prejavy.
Najnovšie knižné publikácie a novinové články nezabúdajú uvádzať zemepisnú polohu Prešova. V poslednej knihe z roku 1997 pod názvom: "Sprievodca po historickom Prešove" na 8. strane uvádza: "Dejiny Prešova spadajú do historického obdobia, ale miesto, na ktorom sa mesto rozkladá je späté s najstaršími formami ľudského osídlenia u nás. Sútok dvoch riek a slnečné úpätie Šarišskej vrchoviny už dávno lákali ľudí do týchto miest, geografmi vymedzených 49 stupňov severnej zemepisnej šírky a 21 stupňov 15 minút východnej zemepisnej dĺžky. Možno, že to bola aj malebnosť krajiny, ktorá prilákala prvých a neskoršie aj ďalších usadníkov do týchto miest". Nemienim čitateľov zaťažovať ďalšími geografickými údajmi o Prešove, ktoré ohraničujú mesto a jeho katastrálne územie. Považujem ale za vhodné ich upriamiť na to, že cez Hlavnú ulicu v Prešove prechádza pomyselná čiara 49. rovnobežka severnej geografickej šírky. Rovnobežka prebieha v smere východ západ, naprieč námestia približne 60 metrov severne od Kolégia, od domu č. 124 cez cestu a park na druhú stranu námestia k domu č. 115. Keby sme po nej kráčali, dostali by sme sa do Spišského Podhradia, Českých Budějovíc, Regensburgu, na severný okraj Paríža, cez Atlantický oceán do Vancouvru v Kanade, potom do Chabarovska a Volgogradu v Rusku a odtiaľ na to isté miesto v Prešove na Hlavnej ulici. Pre Prešovčanov uvedená pomyselná čiara má takú vzácnosť, ako pre celé Slovensko pomyselný stred Európy v Kremnických horách, alebo pre Nórov pomyselný polárny kruh.
Mesto zatiaľ tomuto zemepisnému úkazu nevenovalo požadovanú pozornosť, lebo tam zatiaľ nenájdeme žiadne dôstojné označenie 49. rovnobežky. Občania Prešova a jeho okolia sa ťažko dopátrajú, kde spomínaná pomyselná čiara rovnobežky prechádza. Aktívne sa týmto procesom zapodievajú architekti a mesto. Spomínam si na známe televízne hovory H s Miroslavom Horníčkom. V jednom takomto rozhovore uviedol príhodu, ktorú zažil on pri návšteve v severskej európskej krajine, pravdepodobne v Nórsku. Ich hostitelia sa rozhodli ukázať im ich raritu a boli presvedčení, že hostia z toho budú mať výborný zážitok. Zaviedli ich ešte ďalej na sever na jedno opustené miesto, kde bol symbolicky označený Polárny kruh pomyselná čiara, ktorá toto miesto označovala. Takto nejako by sme si mali vážiť aj našu raritu 49. rovnobežky v Prešove.
Pred niekoľkými týždňami sa v Korzári objavil článok o tom, že v Prešove jedna zo zastávok MHD dostala nové pomenovanie. Namiesto názvu "Trojica", dostala názov "Panny Márie Immaculaty". Dovtedajší názov bol odvodený od ev. chrámu sv. Trojice, ktorý v Prešove stojí blízko Kolégia. Zastávka by si zaslúžila niesť názov - zastávka 49. rovnobežky. Tá sa totiž nachádza sotva 20 metrov od miesta, kde prechádza pomyselné čiara rovnobežky.
Katastrálne územie Prešova sa rozkladá na ploche 36 štvorcových kilometrov, ale veľký Prešov aj s niektorými obcami (N. Šebastová, Solivar a Šalgovik) až na 76 kilometroch. Ako tretie najväčšie mesto na Slovensku si zaslúži, aby v čo najkratšom čase svetlo sveta uzrelo označenie geografického symbolu 49. rovnobežky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
