impéria. Závod bol založený v roku 1744 a pracovali v ňom celé rodiny. Profesia výroby a zdobenia jedinečných porcelánových výrobkov sa dedila z otca na syna, z matky na dcéru. Aj keď bol majetkom cárskej rodiny, vďaka čajovým servisom a jedálenským súpravám vysokej umeleckej kvality sa porcelánka stala samostatnou inštitúciou Ruska. Svoju pečať avantgardy zanechali na mnohých, dnes veľmi vzácnych výrobkoch aj takí velikáni ruského umenia, ako Kandinskij a Malevič.
Po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii závod znárodnili a premenil sa na prostriedok triednej propagandy. A tak na porcelánových tanieroch, vyrobených tradičnou "cárskou" technológiu, boli červenými a zlatými písmenami napísané heslá, ako "Kto nepracuje, nech neje", či "Kto nejde s nami, ide proti nám".
So zánikom Sovietskeho zväzu hrozil zánik aj slávnej sankpeterburgskej porcelánky. Záchrana prišla odtiaľ, kde problém prázdnej štátnej kasy poznajú len zo zlých vedeckofantastických románov a filmov zo Spojených štátov amerických. Američania sa kúpou podniku rozhodli vrátiť Rusku niekdajšiu slávu v tejto obchodnej oblasti a začať opäť vyrábať výrobky ako za čias jeho cárskeho majiteľa.
Ako pre ruskú tlač povedal generálny riaditeľ porcelánky Douglas Boys, cieľom nového vedenia je dostať sa novými finálnymi výrobkami medzi súčasné štyri najlepšie svetové spoločnosti, zaoberajúce sa výrobou porcelánu. Na to je potrebné obnoviť niekdajšiu vysokú umeleckú kvalitu výrobkov.
Pracovníci Lomonosovky však neboli nadšení, že im budú šéfovať Američania. Svedčí o tom i fakt, že nové vedenie sa ujalo svojich funkcií na jar minulého roku, po dlhotrvajúcom súdnom procese, ktorý Američania viedli s ruským Ministerstvom štátneho majetku.
Nový riadiaci tím si dal na modernizáciu technologických zariadení 5 10 rokov a chce sa dostať s novými výrobkami medzi svetovú špičku. A tak pocity zamestnancov v súčasnosti kolíšu medzi nádejou i nostalgiou. Typickú ruskú mentalitu vystihla šéfka miestnych odborov Larisa Kamjaginová svojím vyjadrením, že hlavnou príčinou nespokojnosti ľudí je to, že podnik už nie je majetkom Ruska.
Americké vedenie už podpísalo s pracovníkmi Lomonosovky kolektívnu zmluvu. V nej sa zaviazalo tradičnú výrobu zachovať, neprepustiť nikoho z 1800 zamestnancov i zabezpečiť sociálne istoty. Ako ďalej uviedla šéfka odborov, Američania zatiaľ svoje služby dodržujú. Za rok ich pôsobenia v porcelánke zvýšili platy o 20 percent (teraz je to 3000 rubľov, čo je v prepočte 107 dolárov, pričom priemerný plat v Rusku je 73 dolárov) a v tomto roku sa očakáva ich ďalšie zvýšenie ešte o 10 percent.
Podľa ďalších slov Larisy Komjaginovej ani takéto nadpriemerné mzdy nie sú pre zamestnancov dostatočné. Argumentujú tým, že ich práca je zdraviu škodlivá, ťažká a vyžaduje si veľké fyzické i psychické zaťaženie. Zväčša ide o prácu ručnú, a preto žiadajú jej vyššie ohodnotenie. "Nedávno nás navštívil americký veľvyslanec. Správal sa, akoby bol doma. Keby bol závod ostal majetkom Ruska, radšej by sme tu ako hosťa privítali nášho prezidenta Vladimíra Putina", ukončila s trpkosťou odborárska predáčka zo Sankt Peterburgu.
Autor: T/oli
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
