nezmazateľnej koláži: Najvyšší súd riešil prokurátorskú sťažnosť v kauze eštebáckeho generála Lorenca, krajský súd v Blave zase absolvoval prvé (!) kolo procesu s boľševickým pohlavárom pohlavným - Vasiľom Biľakom.
Môžeme si vybrať: Je príznačnejší pre náš vzťah k hanebnej minulosti fakt, že títo sa po súdoch ponevierajú dobrých 10 rokov po tom, čo mali byť potrestaní? Alebo je symptomatickejšie to, že sú prvolezcami, ktorí už následníkov mať ani nebudú?! Nikto ďalší z bratstva normalizačných komunistov už totiž pred tvár spravodlivosti s vysokou pravdepodobnosťou nebude postavený. Keby toto neborák Šalgovič tušil, určite by sa tak neprezieravo v deväťdesiatom neobesil. Slovenský modus zúčtovania s boľševikom si preto ani nezaslúži nič lepšieho, než kráľovskú pointu, ktorú dodal PREZIDENT Schuster: On pristupuje k bývalému vysokému FUNKCIONÁROVI Vasiľovi Biľakovi ako k nevinnému, pokiaľ nerozhodne súd.
Nuž, trúfame si predpovedať, že pri tempe slovenskej justície Schuster svoj "prístup k vysokému funkcionárovi" už nestihne zmeniť. Starec, obžalovaný z vlastizrady, ďalej trestných činov spadajúcich pod zákon na ochranu mieru, ďalej z porušovania pravidiel záväzných v hospodárskom styku a z ohrozovania devízového hospodárstva, má obdivuhodných 84 rokov a krok s mlynmi slovenskej spravodlivosti asi neudrží. Kauza sa uberie teraz na Najvyšší súd, keďže senát zistil "závažné procesné a hmotnoprávne chyby v prípravnom konaní" a prokurátor sa odvolal. Netrúfame si ani odhadnúť, na kedy vytýči "stání" Štefan Harabin, hlavne že sme boli od Čarnogurského poučení, že "práve v tejto konkrétnej kauze je dvojnásobne dôležité, aby všetky orgány činné v trestnom konaní postupovali v súlade so zákonom".
Dlhý čas čakania na právo je pritom neúnosný všeobecne (viď výhrady EU k našej justícii), v prípade exemplárneho boľševika, dokonca toho jediného, komu čosi hrozí, je však priam zničujúci. Nejde o to, vidieť krajčíra Vasiľa za mrežami. Vôbec nie, nech mu na jeho vek Schuster spokojne udelí prezidentskú milosť. Právoplatný verdikt nad Biľakom sľubuje inú hodnotu - možno by vyrástol v akési symbolické zavrhnutie celého zvráteného a zločinného režimu, ktorého bol on sám symbolom. To pripadá ako dosť dôležité, keďže najmladšia generácia dnes vníma komunizmus ako zmes čohosi úchylného, srandovného, ale v podstate neškodného, v čom ju utvrdzuje aj relikvia na čele štátu.
Kauza generála Lorenca, námestníka federálneho ministra vnútra a šéfa Štátnej bezpečnosti na samom sklonku normalizácie, je predsa len o čosi dynamickejšia. Ten bol už NEPRÁVOPLATNE raz odsúdený ešte za federácie, vyšším vojenským súdom v Tábore, spolu s "kolegami" Kinclom a Vykypělom. Obžaloba hovorila o zneužití právomoci verejného činiteľa, čoho sa mali dopustiť nezákonnou internáciou stoviek osôb v celách predbežného zadržania. Zatiaľ čo prví dvaja si svoje trestíky už dávno aj odsedeli, Lorenc sa po rozdelení štátu uchýlil do rodnej Bratislavy, kde dlho nebol záujem o obnovenie procesu. Veci sa rozhýbali až v r. 1998 a vyústili do októbrového (2000) rozhodnutia Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne o zastavení trestného stíhania pod argumentom, že generál už raz bol odsúdený v ČR a nikoho nie je možné za jeden trestný čin súdiť dvakrát. Mal by teda normálne nastúpiť výkon štvorročného trestu na Slovensku - akurát sa vyskytla "chyba lávky", že vypršala päťročná premlčacia lehota. Vtipné.
Popri všetkom šťastí mal však Lorenc aj smolu; on sa totiž spolu s priateľmi Vykypělom a Kinclom proti táborskému rozsudku odvolal, takže ten nadobudol účinnosť až po odvolávacom konaní v máji 1993. To sa už ale federácia rozpadla, čiže podľa novej zákonnej úpravy verdikt nebol vykonateľný na Slovensku. Na toto akosi "pozabudli" vojenské súdy v Bratislave a Trenčíne a preto teraz, 29. marca 2001, prokurátor na NS úspešne uplatnil svoju sťažnosť pre porušenie zákona. Nechceme sa vystatovať, ale presne takýto výsledok sme začiatkom októbra, keď sme o kauze písali, stopercentne predpovedali.
Nový obrat však znamená iba toľko, že obžalobou proti Alojzovi Lorencovi sa budú opäť zaoberať vojenské súdy. Teraz zostáva iba dúfať, aby rozhodli aspoň do jesene 2002, kým náhodou nezíska mandát poslanca. To nie je vtip, v súvislosti so zakladaním istej politickej strany sa v kuloároch otočilo aj toto meno. Takto my zápasíme s boľševickou minulosťou; ešteže o Biľakovi zatiaľ, v rámci náboru nových tvárí, nikto nezauvažoval. Možno keby bol o takých 15 rokov mladší... Ako napríklad Schuster.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
