čomu sa venujú ich potomkovia? Potom presne vám je určená naša rubrika, v ktorej sa každú sobotu dozviete pikošky o známych športovcoch, politikoch, riaditeľoch, hercoch a ďalších zaujímavých persónach.
Kým začal riaditeľ košického štúdia STV Marián Kleis študovať réžiu na pražskej FAMU, "odkrútil" si štyri roky na psychológii. "Keď som mal osemnásť rokov, chcel som ísť v šlapajach rodičov. Mal som za sebou niekoľko detských rolí, otec ma však od štúdia herectva odhováral. Tvrdil, že najprv musím mať nejakú kvalifikáciu a až potom môžem byť hercom. Chcel mať zo mňa lekára, ale ja som nikdy nebol takým študentom, ktorý by zvládol kvantá učiva. Na herectvo som nakoniec išiel, nevzali ma, ale vyšla mi druhá škola. V Košiciach vtedy po prvýkrát otvárali psychológiu, kde som v hektickom roku 1968 začal študovať," zaspomínal si Marián Kleis.
V prvých dňoch štúdia sa organizoval štrajk študentov po príchode sovietskych vojsk, takže na školu veľa času neostávalo. V ročníku študoval Marián Kleis s ďalším, dnes známym režisérom Petrom Hudákom. "Skúšky sme urobili, ale semináre sme dosť vynechávali, takže sa nám nepodarilo urobiť dva zápočty. Opakovali sme ročník, mali sme kopu času, počas ktorého sme robili asistentov réžie, či produkcie v televízii. Potom sme prerušili štúdium, takže na psychológii som študoval celkovo štyri roky, ale ukončené mám dva ročníky," usmieva sa pri spomienkach M. Kleis.
Neskôr pracoval v televízii ako asistent réžie, točil filmy na Barrandove, no prácu prerušila vojenčina. Našťastie sa dostal do vojenského umeleckého súboru, kde vojenčil s Mariánom Slovákom a Pavlom Hammelom, s ktorým sa dodnes priatelia. "Na prijímačkach na FAMU som bol v zelenom, mal som 26 rokov, keď som začal študovať réžiu. Pravdepodobne som bol najstarší denný študent v republike. Roky v Prahe boli nádherné, vtedy to bolo mesto študentov, plné krčmičky, kopa zábavy."
Po úspešnom absolvovaní réžie Marián Kleis krátko pobudol v rozhlase, neskôr už nadlho vplával do televíznych vôd. Točil inscenácie, robil Bakalárov, až prišiel rok 1989. "Priznám sa, že som nebol od prvej chvíle angažovaný, nestál som na tribúnach. V apríli 1990 ma vymenovali za riaditeľa košického štúdia. Bolo to pekné obdobie, odpojili sme sovietske vysielanie, zorganizovali prvú konferenciu európskych regionálnych televízií. Rád na to obdobie spomínam," hovorí Marián Kleis, ktorý bol prvým zvoleným ústredným riaditeľom STV na návrh rady.
"Vymenovali ma v roku 1992, potom prišli voľby, s nimi Mečiar, ktorý chcel v STV pravidelné päťminútovky bez redaktora, ktorý by mu kládol otázky. Keď sme nesúhlasili, začal systematicky pracovať na mojom odvolaní. Odvolali ma protizákonne, nie na návrh rady. Doteraz nie je súd ukončený." V roku 1998 sa uchádzal o post ústredného riaditeľa, po zvolení Materáka prijal jeho ponuku viesť košické štúdio.
Košický šéf STV relaxuje pri tenise, ktorý hrá v lete aj v zime. Nájsť si naň čas považuje za prioritu, ktorá vždy dostane prednosť pred inými možnosťami. "V zime sa rád vyberiem na dovolenku tam, kde je teplo. Posledné dva roky som bol na Kanárskych ostrovoch, kde je veľmi príjemné podnebie, slnko, stabilná teplota, európske služby, veď sú to Španieli a netreba tam dlho letieť. Minulý týždeň sme sa vrátili, takže som oddýchnutý," prezradil nám do bronzova opálený Marián Kleis, ktorý už absolvoval aj cestu okolo sveta. Prešiel Singapur, Sydney, Fidži, Honolulu, ale najviac ho očaril Nový Zéland.
S manželkou a dvoma dcérami býva šéf košického štúdia na dedine v blízkosti Košíc. Rodinný dom staval päť rokov ešte za socializmu a keď si na to dnes spomenie, obchádza ho hrôza. Vtedy totiž nebolo ľahké zohnať tehly, cement, na všetko bolo treba vystáť kilometrové rady.
"Manželka je ekonómka, staršia dcéra Dominika študuje v Brne na Janáčkovej akadémii múzických umení, mladšia chodí na športové gymnázium a chystá sa na ročné štúdium v Amerike, aby sa zdokonalila v angličtine," predstavil nám rodinku.
Milan Kleis sa nepovažuje za domáceho kutila, neobľubuje ani prácu v záhradke. Varí však rád a poradí si so všetkým. Jeho špcialitou je "čína", ale dokáže vykúzliť aj fazuľovú polievku, či iné obyčajné jedlá. "Často som bojoval s nadváhou, až som si jedného dňa povedal, že je to volovina. Už na to kašlem, udržiavam sa v takej váhovej kategórii, aby som sa vedel zohnúť a zašnúrovať si topánky," smeje sa.
Marián Kleis už dlho nefajčí, občas si dožičí cigaru, lebo má rád vôňu tabaku. Na čítanie čas nemá, hoci v minulosti strávil s knihami celé hodiny. Dnes vďaka profesionálnej deformácii presedí hodiny pri televíznej obrazovke, aby videl prácu svojich ľudí a obzrel si aj konkurenciu.
Rád rýchlo jazdí, lebo neznáša strácanie času premiestňovaním sa z miesta na miesta.
"Doma máme Renault Scénic, v robote služobné Audi. Keby som si mohol vybrať, asi by som si kúpil Jaguára, ale v Košiciach by som pri ňom musel sedieť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
