pohryznutia alebo poškriabania, neskôr o prudšie údery, po ktorých nasleduje neraz hospitalizácia, ale aj smrť. Príčinou tohto javu je priveľká rozmaznanosť detí, ktoré neznesú ani najmenšiu frustráciu, uvádza v prevčerajšom čísle denník Le Figaro.
V dnešnom svete už mnohé nie je normálne, komentuje denník. Deti rodičov bijú, vydierajú, tyranizujú - v mnohých rodinách sa dejú takéto a možno aj horšie scény. Už v roku 1982 psychoanalytik Jean-Pierre Chartier upozornil na tento problém v knihe s názvom Mučeníci rodičia. Odvtedy sa scény násilia v rodinách opakujú v rôznych podobách a obmenách. A to v rodinách všetkých spoločenských vrstiev, vrátane dobre zabezpečených rodín, podotýka denník. Toto tabu v týchto dňoch porušili lekári oddelenia psychopatológie dieťaťa a dospievajúcej mládeže v nemocnici Roberta Debrého v Paríži.
Vo všeobecnosti čelia útokom svojich "malých mučiteľov" v prvom rade matky: vytrpia si údery, pohryznutia, poškriabania, pokusy alebo napodobňovanie škrtenia a neraz skončia v nemocnici. "Chyba" nastala v tom, že majú veľmi úzke až úzkostlivé vzťahy k svojmu dieťaťu. V tom vzťahu má dieťa výlučné postavenie, matky sa usilujú urovnať každý problém a nachádzajú rôzne výhovorky, aby ospravedlnili počínanie svojich detí. Otcovia sú neraz "symbolicky alebo úplne fyzicky neprítomní, nezasahujú do udalostí v rodine" a prostredie v nej úlohu otca nedoceňuje, uviedli lekári v štúdii.
Deti s mnohými psychickými patológiami boli často veľmi dlho a túžobne očakávané. Mnohé sa narodili pomerne neskoro vekovo starším rodičom, iné deti boli adoptované, uviedla lekárka Diane Purper-Ouakilová. V mnohých rodinách dieťa vyzdvihli na prvé miesto a nad všetko ostatné, aj na úkor celej rodiny. Tyranské dieťa neraz v prvých rokoch života často rozmaznávali a malo absolútnu prednosť vo všetkom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
