vyššie a nižšie triedy, ale obávam sa, že toto delenie, aj keď už nie je také "viditeľné" ako v minulosti, neprestajne núti ľudí uvažovať v zátvorkách. Mojou obľubou sú príklady, takže jeden za všetky: ak by ste si bez rozmýšľania mali vybrať medzi elegantným mladým pánom v saku, s naleštenými topánkami, primeraným vystupovaním, dobrým zamestnaním so slušným príjmom a slobodným umelcom, ktorý na svoje oblečenie príliš nedbá a nikdy nevie, akú prácu bude alebo nebude mať o deň alebo o týždeň, rozhodli by ste sa pre... Stavím sa o čo chcete, že drvivá väčšina by sa rozhodla pre prvú možnosť. Skôr než sa dostanem k tomu, o čo mi vlastne ide, musím podotknúť, že si vážim vysokoškolsky vzdelaných ľudí a ľudí vo vedúcich funkciách a táto krátka poznámka nijakým spôsobom nie je namierená proti nim. Ide mi o podstatu ľudskej povahy a síce o to, že nejaký ten titul alebo funkcia pred, za alebo pod menom dokáže robiť divy. Na vyjadrení uznania takýmto spôsobom by nebolo nič zlé, nebyť toho, že ľudia bez titulov a funkcií sú občas neprávom podceňovaní. Ruka v ruke s podceňovaním človeka kráča i podceňovanie jeho práce. Nemyslím si, že práca riaditeľa je dôležitejšia ako práca údržbára. Nie z hľadiska zodpovednosti alebo náročnosti práce. Ide o užitočnosť samotnú. Podnik XY by rovnako nemohol fungovať bez výkonného riaditeľa ako bez údržbára. Ak sa totiž pokazí vodovodné potrubie, je to práve on, kto zachráni situáciu a zabezpečí plynulý chod pracovného procesu celého podniku. Je mi naozaj ľúto, keď vidím ľudí, ktorí svoju prácu robia dobre a jediné, čoho sa kedy dočkali je podceňovanie toho, čomu sa každý deň počas svojej pracovnej doby venujú. Je naozaj také ťažké si uvedomiť, že keby nebolo smetiarov, nemal by kto vynášať koše, keby nebolo predavačiek, nemal by kto predávať, keby nebolo upratovačiek, nemal by kto upratovať..? Každá práca je hodnotná a má svoju cenu. Je zvláštne, že v regióne s takou vysokou nezamestnanosťou si to ľudia neuvedomujú. Jedno staré indiánske príslovie hovorí: "Nikoho nesúď, kým si týždeň nechodil v jeho mokasínach." Nesúdim, iba pozorujem. A z toho, čo vidím, bývam často sklamaná.
Autor: O nevšímavosti
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.