velikánmi, k akým patrí skupina Fermata, jeho bubenícke umenie je počuť aj na albume skupiny I. M. T. Smile. Dlhší čas nebolo o ňom v našich končinách nič počuť. Dôvod je prostý. Študuje totiž na Barklee College of Music v americkom Bostone. Táto inštitúcia sa radí medzi jednu z najprestížnejších hudobných škôl na svete. Nedávno vystúpil so svojim spoluhráčmi gitaristom Johnom Shannonom a bas gitaristom Mitchom Cohnom, mimochodom spolužiakmi z Bostonského Barklee, v popradskom Kultúrnom centre. Pri tejto príležitosti sme mu položili zopár otázok.
Študuješ v Spojených štátoch, v kolíske džezu a blues. Akí sú, čo sa týka hudobného vkusu Američania?
Američania sa radi zabávajú. Radi sa odreagujú. Majú zmysel hlbšie do hudby vniknúť, zaujímajú sa o ňu. Záleží o akú akciu ide. Vo všeobecnosti si myslím, že je to presne také isté, ako u nás. Ľudia skrátka majú chuť sa baviť a uvoľniť.
U nás si, vďaka ekonomickým pomerom ľudia odvykli chodiť na koncerty. V USA je to predsa len, hlavne po ekonomickej stránke o niečom inom...
Celkovo sú Spojené štáty úplne inou, vyspelejšou krajinou. Je tam zabehnutý systém, dodržiavajú sa pravidlá a poriadok. Tým pádom aj ľudia, ktorí tam žijú a pracujú, majú väčší kľud. Je to ťažko porovnávať. Aj Amerika je krajina, kde sa veľa ľudí ženie za každodenným živobytím, ale ja ju vnímam, ako slobodnú. Je to krajina slobodného prejavu, či už ide o hudbu, alebo niečo iné.
Ako si sa dostal na jednu z najlepších hudobných škôl?
Zaujímal som sa u mojich kolegov, gitaristov, o štipendium. Tí ma navigovali, ako sa k nemu dostať. Potom nasledovali prehrávky priamo na Barklee v Bostone a nejakým spôsobom sa mi podarilo toto štipendium získať. Nebolo úplné, ale dostal som ho.
Môžeš nám prezradiť jeho výšku?
Je to sedemtisíc dolárov na dva semestre.
Spomínal si prehrávky. Boli náročné?
Skúšajú ťa, zo základných vecí, ako hudobných, tak v rámci tvojho nástroja. Dôležité je ako hráš z listu, ako vnímaš, počuješ a cítiš hudbu.
Skús nám opísať tvoj bežný deň v škole.
Ráno odchádzam z domu okolo ôsmej deviatej a vrátim sa niekedy po polnoci.
A čo sa deje medzi tým?
Medzitým navštevujem klasy, teda predmety, na ktorých sa učím. Potom cvičím a hrám s rôznymi kapelami. Večer si zvyknem pozrieť nejaký koncert. Hrávam aj v rámci školských ansánblov, alebo v rôznych projektoch, zložených zo žiakov školy. Niekedy len tak jamujeme s kamarátmi, alebo spolužiakmi.
Štýlovo sa školské kapely líšia?
Áno určite. Teraz mám so sebou na Slovensku Waking vision trio, ktoré produkuje rôznorodú fusion muziku. Hrávam aj s R & B speváčkou Jenifer Lo, akýsi americký soul. Voči všetkým štýlom som však maximálne otvorený.
Čo sa týka bicích nástrojov, určite prichádzaš do styku so zaujímavými pedagógmi...
Stretol som sa s Kenvoodom Denartom, alebo Ienom Froomanom. Na Barklee pôsobí veľa zaujímavých učiteľov, nielen v rámci bicích, ale aj iných nástrojov. Napríklad vynikajúci džezový trubkár a pedagóg Greg Hopkins.
Súdiac podľa tvojho štýlu hry, smeruješ skôr k džezovému bubnovaniu...
Snažím sa vniknúť do všetkých smerov a sfér. Z toho potom vyplynie aj môj štýl hry, ktorý sa ešte len formuje. Nesnažím sa zaškatuľkovať do jednej línie, ako niektorí kolegovia. Niekto má chuť hrať napríklad len džez, ale pre mňa je zaujímavé dávať štýly dohromady, zlučovať ich.
Plánuješ k nám na Slovensko priviesť okrem Waking vision tria, aj ďalšie projekty, v ktorých pôsobíš?
Ťažko povedať. Všetko závisí od situácie a formácie, ktorá vznikne a bude natoľko zaujímavá, nielen pre mňa, ale i pre ostatných spoluhráčov a divákov, aby sme vyrazili na turné. Ak bude možnosť, tak sa na Slovensko určite v akomkoľvek zoskupení rád vrátim.
V istom období si mal problémy s drogami. Dokonca si sa liečil. Čo ti najviac pomohlo dostať sa z rúk závislosti?
Neviem, čo mi pomohlo najviac. Bolo to veľa vecí. Pred piatimi rokmi som sa definitívne rozhodol s drogami skončiť. Tam smeroval môj vývoj. Pán primár Novotný z petržalskej nemocnice mi bol v tomto smere veľmi nápomocný. Navigoval ma na cestu zdravého a pozitívneho myslenia. Ale to najväčšie bremeno a zodpovednosť si nesieš sám.
Riziko, že liečený človek opäť skĺzne na šikmú plochu je veľmi veľké. Ako bojuješ proti tomu, aby si sa nedostal tam, kde si bol pred piatimi rokmi?
Žijem svoj vlastný život, taký, aký príde. Prijímam veci také, aké sú. Niekedy mám väčší problém, niekedy menší, závisí to od situácie. Ak hovorím o problémoch, tak nehovorím o drogách. Hovorím o každodennom živote. Momentálne sa venujem hudbe a svojmu životu. U mňa sú to spojené nádoby.
Na Barklee College of Music vzniklo viacero kapiel, ktoré sa neskôr presadili aj na medzinárodnej scéne. Je aj tvojím cieľom, presadiť sa a okúsiť chuť slávy?
Je to možné, že sa v budúcnosti stanem členom zoskupenia, ktoré dobyje svet. To pre mňa nie je dôležité. Momentálne sa zameriavam skôr na seba. Dôležité je, aby to, čo robíme, malo hlbší zmysel. Vtedy to ocenia aj diváci. Ak ide o pravé veci, tam sa nedá klamať. Na Barklee mi ostáva dokončiť ešte dva semestre, potom môžem rok ostať hrať v USA, takže sa to chystám využiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
