si určite položí otázku - s akým výsledkom sa, v týchto často poľutovaniahodných "getách", skončí táto dôležitá a drahá štátna akcia? "Myslím si, že to dá veľa práce a bude si to vyžadovať veľmi citlivý prístup. Každá obec je však svojim spôsobom uzatvorená komunita, preto nepredpokladám, že by sme sa pri sčítavaní mohli stretnúť s väčšími problémami," konštatoval Peter Pitoňák, starosta obce Stráne pod Tatrami. Podľa jeho slov budú obecní sčítací komisári navštevovať v osade jednotlivé baraky. Predpokladá sa ich pohyb v skupinkách, v ktorých budú zastúpení Rómovia i nerómski obyvatelia obce. "Hlavne to však musia byť naši ľudia, ktorí poznajú tunajších obyvateľov a vzťahy, ktoré medzi nimi panujú. Tie sú totiž medzi niektorými skupinami dosť špecifické. Okrem toho majú niektorí Rómovia problém uviesť číslo svojho domu, či iné základné údaje. Ak chceme pristúpiť k sčítaniu precízne, musíme mu venovať veľkú pozornosť," povedal nám P. Pitoňák. Práca komisárov bude značne namáhavá Časť rómskeho etnika je negramotná a časť zase nie je prihlásená na trvalý pobyt. "Negramotnosť u nás prakticky nie je. Podľa mojich poznatkov sa tento problém týka len pár jedincov, takže v tomto ohľade problém nevidím. Nepredpokladám ani to, že by sa u nás nachádzali nejakí "čierni pasažieri". Obec je relatívne malá, takže sa tu všetci poznáme, "cudzieho" by sme hneď vedeli identifikovať," nepotvrdil nám očakávaný trend Juraj Tomeček, starosta z Ihlian. Upozornil nás však na inú zaujímavosť. "Pred desiatimi rokmi, kedy sme robili naposledy sčítanie ľudu, bolo v našej obci zhruba 700 Rómov. Z tohto množstva sa však asi len 70 prihlásilo k rómskej národnosti, ostatní boli všetci Slováci," uviedol ďalej. Podľa slov starostu Gánoviec Ondreja Grígera, do obce prichádzajú aktivisti, ktorí Rómom vysvetľujú prečo by sa mali oficiálne prihlásiť k tomuto etniku. Vo všeobecnosti teda panuje zvedavosť, aké výsledky najbližšie sčítanie ľudu prinesie.
Autor: pet
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
