moc, ktorá riadi naše osudy. História nášho národa však jednoznačne hovorí, že takéto "postihy" Slovákov boli bežné nielen teraz, ale aj v minulosti. Po každom otrase sa znova a znova otrepeme, dáme do poriadku a ideme ďalej. Len si spomeňme. Vznik Československa v roku 1918, vznik tzv. Slovenského štátu a protektorátu Čechy a Morava a napokon vojna. Po nej sme začínali odznova. Z hospodárstva neostal kameň na kameni, museli sme vysúkať rukávy a dať to všetko dokopy. Keď sa tak stalo, prišiel rok 1948, znárodnenie, kolektivizácia, menová reforma a opäť sme začínali odznova. Spomienky na "zmenu" peňazí v pomere 1:50 stále mátajú mnohých skôr narodených. Neuplynulo ani dvadsať rokov a už prišiel rok 1968 a následná normalizácia. Čas na usporiadanie vecí verejných bol v týchto dejinných medzníkoch krátky. Po rokoch normalizácie, keď sa veci verejné dostali do relatívne normálnych koľají, prišlo rozdelenie republiky. Skúsenosti z druhej strany Moravy jasne ukazujú, že im sa darí lepšie. Zdá sa, že my, Slováci sme im boli dobrí len na určitý čas, na prilepšenie. Po roku 1993 sme opäť začínali. Hovorí sa, že múdry sa učí na chybách druhých, priemerný na svojich a hlupák sa nepoučí vôbec. My sme, zdá sa, nepoučiteľní. Po roku 1998 však už nezačíname odznova každých dvadsať rokov, ale každé štyri roky, po každých voľbách. Takáto prax naznačuje, že by sme mali byť národom mudrcov, keby sme sa dokázali poučiť. Vari znova čakáme na to, čo príde o dva roky? Opäť chceme začínať znova? Alebo je na vine Murphyho zákon, ktorý hovorí, čím je politik menej schopný, tým je jeho dosah zničujúcejší? Alebo je chyba v národe? Ten sa vymeniť nedá, tak čo s tým? Neostáva nám skutočne nič iné, len začať znova. Tým len potvrdíme, že sme skutočne jeden z najstarších národov Európy s prívlastkom "stále začínajúci".
Ľudo Visokay, Trebišov
Autor: dgv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
