KOMI na vodnej nádrži Ondava. Využívali ho členovia tamojšieho vodnolyžiarskeho oddielu. Mestské zastupiteľstvo v Stropkove nedávno rozhodlo o jeho likvidácii," uvádza sa v liste, ktorý do našej redakcie adresoval manažér teraz už firmy COMI, s. r. o., Miroslav Knežo.
Genéza vodnolyžiarskeho vleku siaha do roku 1990. Od počiatku však narazila na tvrdý odpor Miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu (MO SRZ) v Stropkove. Napriek ich nesúhlasu stavebný úrad začal územné i stavebné konanie. Miestna organizácia sa proti tomu odvolala, ale vtedajší Okresný národný výbor vo Svidníku ich námietkam nevyhovel. Stavba sa teda zrealizovala. Rybári sa nevzdali a namietali ďalej.
V roku 1991 Slovenská komisia pre životné prostredie Bratislava zrušila územné rozhodnutie i stavebné povolenie a vec vrátila na nové konanie prvostupňovému orgánu. Mestský úrad v Stropkove teda požiadal Obvodný úrad životného prostredia Stropkov o dodatočné povolenie stavby vleku. Nasledovalo doplnenie potrebnej dokumentácie. Odbor životného prostredia Okresného úradu v Stropkove okrem iného požadoval od mesta doložiť k dokladom aj nájomnú zmluvu s vlastníkom vodnej nádrže. Tým je štátny podnik Povodie Bodrogu a Hornádu (PBaH) Košice, ktorý však uzatvoril nájomnú zmluvu práve s Miestnou organizáciou SRZ v Stropkove.
K legalizácii stavby vodného lyžiarskeho vleku teda nedošlo. Vedúci oddelenia výstavby Mestského úradu v Stropkove Ladislav Dubas pre náš denník uviedol, že mesto malo záujem vlek sprevádzkovať. Preto v rokoch 1995 až 96 rokovalo s PBaH s cieľom získať nájomný vzťah k vodnej nádrži, a tým aj skolaudovať a sprevádzkovať vodnolyžiarsky vlek.
O riešenie tejto situácie sa v roku 1998 pokúsil bývalý primátor Stropkova Michal Polák. Zvolal všetky dotknuté strany, vrátane zástupcov ministerstiev, Slovenského rybárskeho zväzu a PBaH Košice. Zo zápisnice vyplýva, že všetci zainteresovaní súhlasili s tým, že prevádzka vleku v Stropkove "nebráni výkonu rybárskeho práva na vodnolyžiarskom vleku a že na vodnej nádrži v Stropkove je možná symbióza a uskutočňovanie výkonu rybárskeho práva rybármi i prevádzkovanie vleku". Zápisnicu podpísal za MO SRZ Jaroslav Gajdoš. Napokon však návrh mesta na dohodu o prevádzkovaní vodného lyžiarskeho vleku miestni rybári odmietli akceptovať.
Tu je však treba podotknúť, že vlek bol niekomu od počiatku tŕňom v oku. Svedčia o tom jeho opakované poškodenia. Naposledy na prelome rokov 1998 až 99, keď neznámy páchateľ presekol lano stožiara hnacej jednotky, ktoré spadlo a znehodnotilo sa. Vinník(ci) sa nenašli. Oprava by podľa slov M. Kneža stála milión korún. Vedúci oddelenia výstavby Mestského úradu v Stropkove Ladislav Dubas ju však odhadoval na dva a pol až tri milióny korún. Na to ani investor - mesto, ani prevádzkovateľ - firma KOMI, nemali. Vlek chátral a hrdzavel. "V tejto situácii sa mesto dohodlo s firmou KOMI na odstránení spadnutého stožiara a hnacej jednotky z vody s tým, že ďalšie riešenie bude závisieť od finančných možností mesta," povedal Dubas. Status quo sa rozhodla zmeniť miestna organizácia SRZ. Na základe rozhodnutia výročnej členskej schôdze jej tajomník a zároveň poslanec Gabriel Zajtko na marcovom zastupiteľstve podal návrh na likvidáciu vleku. Jeho návrh poslanci jednohlasne schválili.
G. Zajtko nám k tejto záležitosti povedal, že stavba nemala roky užívacie povolenie. Navyše vlek bol v dezolátnom stave. "Z bezpečnostného hľadiska robil problém. Táto vodná nádrž nie je vhodná lokalita na vodné lyžovanie. Rybári chránili ichtyofaunu ako takú. Pán Komišák (autor vleku a majiteľ firmy COMI) obvinil rybárov, že vlek poškodili. Rybári sú však presvedčení, že vlek poškodili nerybári," povedal Zajtko. Zároveň poznamenal, že podľa neho, súhlas Slovenského rybárskeho zväzu nebol podmienkou k vydaniu kolaudačného rozhodnutia. Podľa neho tam muselo byť aj niečo iné.
Manažér firmy COMI Stropkov Miroslav Knežo k tomu dodáva: "Podnikatelia uvažovali o prímestskej zóne. Stropkov mal pre to dobré podmienky. Rybník s vodnolyžiarskym vlekom, kone, starý mlyn, blízkosť malej riečky, reštaurácia i malý hotel, tvorili pre túto myšlienku dobrý základ. Mestské zastupiteľstvo sa však týmto "geniálnym" rozhodnutím zbavilo žabomyších vojen."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
