centre Prešova. Je už síce na dôchodku, ale turistikou zocelená postava o tom zďaleka nenapovedá. Na jeho bodrosti nezanechala stopy ani nedávno prekonaná chrípka. Pravdepodobne tá sa však podpísala aj pod nepríjemný raňajší zážitok. Chrípka sa totiž preniesla aj na jeho manželku a tá ju znášala oveľa horšie. Ráno okolo 6. hodiny odpadla a náš čitateľ mal čo robiť, aby bezvládnosťou oťaženú manželku zdvihol zo zeme a preniesol do kresla. Ako to už v takýchto prípadoch býva, v prvom šoku ani nevedel čo má spraviť. Nepomáhali ani ľahké facky po manželkinej tvári, ani voda. Konečne po čase sa manželka prebrala, ale hneď nato zvracala. Prvé jej slová boli: "Kde to som, čo sa to so mnou robí?"
Keď už ako-tak bola pri sebe, ale stále bledá a bezvládna, čitateľ vytočil telefónne číslo 155 rýchlej zdravotnej pomoci. "Lenže dispečerka ma odkázala na obvodného lekára. Tak som jej poďakoval za službu a prednášku," rozhorčene rozprával. Nezostala mu nič iného len čakať, kedy sa začne pracovný čas obvodného lekára. Aby čím skôr bola manželke poskytnutá odborná pomoc, čitateľ po obvodného lekára zašiel svojim osobným motorovým vozidlom. Obvodný lekár kvôli tomuto urgentnému zásahu posunul na neskoršie aj svoju účasť na zasadnutí komisie a prišiel k chorej. "Okamžite pichol injekciu a nasadil ďalšie lieky," opisoval priebeh udalosti a rozdielny prístup lekárov náš čitateľ. Zdravotný stav jeho manželky týmto zásahom bol stabilizovaný.
Nám však nedalo a obrátili sme sa aj na primára rýchlej zdravotnej pomoci Nemocnice s poliklinikou v Prešove Antona Domena s otázkou, či takýto postup dispečerky bol správny: "Máme určité indikácie, podľa ktorých sa riadi dispečer. Bezvedomie ako také patrí medzi ne, ale pokiaľ je niekto pri vedomí a ako ten pán vysvetlil, že k bezvedomiu došlo v súvislosti s chrípkovým ochorením, tak z toho titulu služba na dispečingu ho informovala tak, ako informovala." Zrejme postup dispečerky rýchlej zdravotnej pomoci bol predpisový. Lenže pod príznakmi chrípky a aj súčasne s ňou sa môžu skrývať rôzne nepredvídané komplikácie, preto nášmu čitateľovi sa takýto postup dispečerky rýchlej zdravotnej pomoci vôbec nepozdával. Veď život človeku sa dáva iba raz a predpis nemôže zahŕňať všetky možné komplikácie.
Náš čitateľ po tejto skúsenosti tvrdí jedno: "Prvú predlekársku pomoc by mali ovládať nielen motoristi. Pri tomto prípade som sa naučil, že dôležité je postihnutého položiť nohami hore, aby došlo k prekrveniu hlavy." Nuž, pri dnešnom stave nášho zdravotníctva je to užitočná rada.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
