zdôvodnenia tejto petície. Nikto z jeho členov nie je totiž členom Rady vlády SR pre národnosti a ani Rady Slovenského rozhlasu. Odkiaľ potom autori a petičný výbor vedia, čo sa prejednávalo na zasadnutiach?
Súhlasím s predsedom Združenia inteligencie Rusínov Slovenska, že v pozadí petície sú zištné ciele. Dodávam, že aj strach o svoje teplé miesta. Nie v rámci Združenia Rusínov-Ukrajincov Slovenska, ktorý naozaj živorí viac rokov a jeho podpora zo strany vlády SR je mizivá. Podobne aj podpora Rusínskej obrody je nedostatočná.
V súvislosti uvedenou petíciou ide skôr o obavy vedenia Múzea ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku o existenciu. Prostredníctvom tejto petície chcú zachrániť, čo sa ešte dá. Tu treba hľadať autorstvo petície. Zaspali však dobu!
Je neskoro. Naozaj, sami Ukrajinci-Rusíni či Rusíni-Ukrajinci, ktorí menia svoj etnický názov podľa počasia, sú na vine súčasného kritického stavu tzv. jednoty etnika. Ešte v septembri 2000 som na Národnej hromade Rusínov a Ukrajincov v Prešove vystúpil s konkrétnymi požiadavkami vo veci, najmä za realistický a konštruktívny názov etnika Rusíni a Ukrajinci. Nepochodil som. Život však ukázal, že som mal pravdu. Totiž, treba rešpektovať, že na Slovensku sú Rusíni i Ukrajinci ako dve samostatné etnické jednotky. Tieto musia spolupracovať a môžu mať aj spoločnú konfederáciu v rámci ich organizácií. Treba totiž povedať, že tzv. Rusíni-Ukrajinci sa svojou nerealistickou a konfrontačnou politikou dostali do slepej ulice. Angažovali sa v nepodstatných záležitostiach a iba vo svoj prospech.
Teraz hľadajú pochybné východisko v podobe petície. Cítia totiž, že pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov skrachujú. A ešte niečo. Podpredseda vlády SR Pál Csáky prehlásil, že je len na občanoch, k akej národnosti sa prihlásia pri sčítaní v máji 2001 a to sa bude aj rešpektovať.
Andrej Kaputa, Svidník
Autor: ben
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
