Bohéma fiktívne "trpí" hlavná hrdinka Mimi. Áno, reč je o tuberkulóze, zákernej to infekčnej chorobe, na ktorú kedysi, keď ešte neboli známe antibiotiká, zomierala až polovica tých, ktorí sa ňou nakazili. Až do začiatku 20. storočia bola tuberkulóza hlavnou príčinou úmrtia obyvateľov západoeurópskych krajín, odkiaľ sa táto choroba kolonizáciou a zintenzívnením obchodných stykov rozšírila do celého sveta. Tuberkulóza je svojím spôsobom zaujímavá choroba ak choroba vôbec môže byť "zaujímavá". Svetová organizácia zdravia (WHO) totiž odhaduje, že približne tretina svetovej populácie je nakazená baktériami tuberkulózy, i keď v naprostej väčšine ľudí so zdravým imunitným systémom sa táto choroba nikdy nerozvinie. Pretože imunitný systém majú oslabený najmä ľudia, ktorí majú nedostatok vhodných potravín, ťažko pracujú, málo odpočívajú a nie je im poskytovaná dostatočná lekárska starostlivosť, nazýva sa tuberkulóza aj chorobou chudobných. Účinným liekom proti tuberkulóze sa stali až antibiotiká a ich pričinením sa v 60. rokoch podarilo túto zákernú chorobu aspoň vo vyspelejších a bohatších krajinách temer úplne potlačiť.
Ale tuberkulóza sa nevzdala a vracia sa! Štatistiky WHO obsahujú alarmujúce čísla o rastúcom výskyte tejo choroby v rôznych častiach sveta. Počet tuberkulózou nakazených ľudí nebezpečne stúpa v Estónsku, Lotyšsku, v čínskej provincii Henan, v oblasti okolo ruských miest Ivanovo a Tomsk i v Iráne. Z východoeurópskych krajín je na tom najhoršie najchudobnejšie Rumunsko, kde v roku 1999 zaznamenali 114 nových prípadov tuberkulózy na každých 100000 obyvateľov, zatiaľ čo v roku 1985 to bolo len 56 prípadov. Ion Paul Stoicescu, riaditeľ národného programu boja proti tuberkulóze, tvrdí, že každý deň zomrie v Rumunsku na tuberkulózu sedem ľudí a 74 sa ňou nakazí. Tuberkulózou je vraj nakazených až 10% z jedného milióna väzňov, ktorí si svoj trest odpykávajú v ruských väzniciach. Dosť prekvapujúca je aj informácia, že v západnej Európe je jedným z miest s najvyšším výskytom tuberkulózy Londýn, kde má túto chorobu 32 z každých 100000 obyvateľov, pričom počet chorých sa každý týždeň zvyšuje o 50. Vo Francúzsku sa výskyt tuberkulózy sústreďuje na oblasť Paríža, kde žije veľmi veľa chudobných prisťahovalcov, a to najmä z Afriky. Experti odhadujú, že každý rok zomrú na tbc na celom svete dva až tri milióny ľudí. Spomedzi infekčných chorôb si vyššiu daň vyberá len AIDS.
Ešte znepokojúcejšie než samotný nárast výskytu ochorení na tuberkulózu je však čosi iné. Ukazuje sa totiž, že narastá počet takých ochorení na tuberkulózu, ktoré sa už nedajú liečiť ešte nedávno účinnými antibiotikami. Povedané inak, mnohé kmene tuberkulózu vyvolávajúcich baktérií zmutovali tak, že sa stali odolnými voči pôsobeniu jedného alebo aj viacerých antibiotík, ktoré ich niekedy účinne ničili. Príčiny takéhoto zmutovania nie sú celkom známe, ale predpokladá sa, že bolo spôsobené najmä tým, že niektorí pacienti nedodržiavali predpísaný režim liečby antibiotikami. Keď v roku 1991 vypukla nečakaná epidémia tuberkulózy v New Yorku, približne 9% zo všetkých prípadov ochorenia už bolo spôsobených baktériami, odolnými voči inak efektívnym antibiotikám. Potlačenie newyorskej epidémie trvalo niekoľko rokov a vyžiadalo si náklady vo výške jednej miliardy dolárov. Odvtedy odborníci na celom svete zaznamenávajú prudký nárast práve takýchto "odolných" verzií tuberkulózy. V Nemecku a Dánsku stúpol počet takýchto prípadov od roku 1996 o polovicu a dnes už dosahuje 10,3% resp. 13,1% všetkých prípadov tuberkulózy. V Estónsku až 18% všetkých prípadov tuberkulózy odoláva liečbe viacerými antibiotikami. Keď inak osvedčené antibiotiká nezaberajú, musí sa tuberkulóza liečiť liekmi takpovediac druhej línie, ktoré sú však drahšie a pritom menej účinné.
Zdravotníci sa však nevzdávajú. Na celom svete je päť špičkových výskumných pracovísk, ktoré vyvíjajú nové lieky proti tuberkulóze tri sú v USA, po jednom vo Francúzsku a Veľkej Británii. Na univerzite v britskom Newcastle sa tím špecialistov snaží v rámci medzinárodného projektu vyvinúť látky, ktoré by boli schopné deaktivovať baktérie tuberkulózy. Vedúcim projektu je profesor Gurdyal Besra, ktorý nestráca optimizmus. "Baktériam tuberkulózy trvalo 40 rokov, kým si vypestovali odolnosť voči antibiotikám. My sa snažíme vyvinúť úplne nový druh liekov, ktoré by boli účinné ďalších 40 rokov a možno aj dlhšie", tvrdí profesor Besra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
