stále nepriechodná. SDĽ a SOP, porazené v hlasovaní, už v pondelok zamorili médiá vyhláseniami, že rozhoduté nie je nič a v parlamente bude veru situácia iná... Bezo zmeny sa teda i naďalej držia na menšinovom modeli územného členenia 8+8, ktorý sú rozhodnutí pretlačiť poslaneckým pozmeňovacím návrhom (Andrassy) za asistencie opozície. Tvrdá realita je taká, že formula 12+12, ktorá prešla vládou, má v NR SR dnes podporu cca 45-50 hlasov. Mezaliancia SDĽ-SOP-HZDS-(SNS), ktorá sa v najbližších dňoch začne na podporu 8+8 húfovať, vyzerá svalnatejšie a postačujúco - voľným okom na cca 80-85 duší.
Odhliadnuc od vecnej podstaty, politické námietky ľavicových lídrov proti väčšinovému verdiktu vlády sú ultrafarizejské. "Nemôžem hrať presilovku vo vláde, keď nie som schopný hrať presilovku v parlamente", obnažil slabosť Dzurindu a spol. Hamžík. To je pravda, akurát že RVS je projekt z programového vyhlásenia KOALIČNEJ VLÁDY, ktorej je Hamžík podpredsedom, a nie programového vyhlásenia parlamentu, ktoré zatiaľ neexistuje. Spoločné hlasovanie SDĽ a SOP s opozíciou nad takouto témou, čím sa Hamžík nepriamo vyhráža, preto politicky znamená koniec koalície. Tej koalície, ktorej je Hamžík bruselským emisárom číslo jedna, tej koalície, ktorej predčasným rozpadom by zbankrotovala agenda integrácie, jediná, v ktorej môže toto spoločenstvo ponúknuť krajine prenikavý úspech. Taký vysokonasadený štátnik, ako Hamžík, by mal svoje myšlienkové pochody doťahovať do konca.
"Nedá sa nič robiť, zákonodarný orgán bude tou inštitúciou, ktorá rozhodne aj o filozofii, aj o politike, aj o vecnej stránke reformy verejnej správy", rozvíjal ďalej túto líniu predseda SDĽ Migaš. Nuž, to je presne ten fatálny omyl, ktorý o čo demokratickejšie sa tvári, o to je nezmyselnejší. Gigantický manéver, akým je presmerovanie toku financií v rádoch desiatok miliárd a tomu zodpovedajúcich právomocí na regióny, nemôže byť, "vecne" ani "filozoficky", pozliepaný z pozmeňovacích návrhov, ad hoc navrhovaných a schvaľovaných v parlamentnej aréne.
Vrcholom sú Migašove sťažnosti, že boli porušené politické dohody z poslednej Koaličnej rady, hovoriace o tom, že do vlády budú predložené dve alternatívy členenia. Veruže dohody porušené boli - asi po osemnástykrát, pričom toto je historické prvé porušenie, pri ktorom neasistoval Migaš. Počúvať predsedu SDĽ, ako reklamuje nekorektnosť v zaobchádzaní, je bizarné. Žiadalo by sa ho opýtať, na ktorej Koaličnej rade bolo trebárs dohodnuté, že 15. apríla 2000 môže hlasovať za vyslovenie nedôvery Dzurindovi.
Samozrejme, silové riešenie v takejto kauze je neštandardné a v princípe rozvracačské. Štýl, ktorým vybehol na vnútrokoaličnú opozíciu Dzurinda, pripomína buldozerizmus, akým vedie svoju vyhladzovaciu vojnu na pravej strane politickej scény. Je tu však aj veľmi zásadný rozdiel: V kauze RVS už došli všetky jemnejšie mechanizmy (ako buldozér), SDĽ dva roky obštruovala iba preto, lebo jediná prijateľná vhodná reforma v jej ponímaní je status quo. K čomu inému smeruje neochota likvidovať okresné úrady a naopak nezlomná vôľa zachovať "Mečiarovo" členenie?? Do dôsledkov vzaté, tu je premiérov úmysel poctivý a štátotvorný - RVS sleduje proobčianske ciele, decentralizovaná je moc (až na pár výnimiek) vo všetkých demokraciách a integrácia do EU je aspoň bez náznaku reformy nemysliteľná. Z druhej strany je Dzurinda - aj veľkou vlastnou vinou - v zúfalej časovej tiesni a niet už na výber, ak je naozaj presvedčený, že "dvanástkové" riešenie je pre krajinu lepšie. A tu sa žiada ešte raz priklincovať, že argumenty za "12" sú vskutku dôveryhodnejšie a presvedčivejšie ako za "8". Plus, čo nie je zanedbateľné, celkove za nimi stoja aj dôveryhodnejší ľudia (neplatí však paušálne).
Z rozloženia síl a inklinácií ľavice je zároveň jasné, že stratégia, ktorú zvolil Dzurinda, nemôže niesť výsledok bez konzekventnej koncovky. A to znamená jediné - spojiť balík zákonov o reforme verejnej správy s hlasovaním o dôvere vláde. Ak totiž "dvanástka" neprejde, verdikt parlamentu (či už sa schváli konkurenčných osem, alebo nie) bude tak či onak politicky rovnohodnotný vysloveniu nedôvery vláde. Ak iba akýmsi zázrakom necúvne Migaš a pristúpi na vládnu verziu, žiadny iný kľúč už zakliatu komnatu RVS neotvára. Hlasovanie o dôvere je isteže vabank, Migaš a Hamžík by však v ňom riskovali o čosi viac; pokiaľ Dzurinda dáva do banku "iba" premiérske tričko, ľavicoví lídri by k stávke na "8" museli prihodiť aj posledné gate. Ísť do vládnej krízy so šiestimi, resp. 3 percentami preferencií, nemusí byť extra komfortný pocit...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
