prišli na východ Slovenska. V 13. kole prehrali v Košiciach 0:2 a naposledy v Prešove 1:2. Na prvý pohľad nič zvláštne, pokiaľ si fanúšik v utorkovom denníku Šport neprečítal rozhovor s kormidelníkom Interu Jozefom Bubenkom a jeho trápne výhovorky, ktorými si dokonale šliapal po jazyku. Vraj každý súper Interu a Slovana má po reprezentačnej prestávke výhodu. V Prešove i Púchove všetci dobre vedeli, že reprezentanti sú unavení a s touto na pohľad malou výhodou kalkulovali. Tak sa bližšie pozrime, aké dôvody na vytešovanie sa mohli mať v Tatrane. Dvadsaťjednotkár Čišovský hral celý zápas v Turecku a proti Azerbajdžanu hral do 78. minúty. Németh s Dzúrikom odohrali celý zápas v Turecku a proti Azerbajdžanu nehrali ani 70 minút. V zostave Interu v Prešove odohral celý zápas len Dzúrik, Németh nehral vôbec a Čišovský odohral len II. polčas, pričom mal o deň viac na regeneráciu. Jedine Dzúrik sa mohol cítiť unavený - tak tomu sa povie únava mužstva a obrovská výhoda pre súpera! Pán Bubenko ešte pripomenul, že ak by Drobňák s Babničom premenili svoje príležitosti, stretnutie by vyzeralo i skončilo celkom inak. Dodal tiež, že ak by sa po prestávke nezobudilo celé mužstvo, dvaja striedajúci hráči, by mu nepomohli. Priznal, že po prestávke vybehol na trávnik iný Inter a výsledkom tejto premeny bol tlak na domácu bránu... Všimli ste si? Mužstvo, ktoré gniavi únava, s pribúdajúcimi minútami neochabne v aktivite, ale ju ešte vystupňuje! Raz darmo, futbal nemá logiku.
Svoje dostal i šéf disciplinárky Štefan Krídla, že ešte nedostal ani zápis o stretnutí a už vynáša súdy a udeľuje trest Némethovi. Pritom sám veľmi nešikovne robí obhajcu Némethovi. "Neviem, čo Szilárd povedal postrannému rozhodcovi, ale určite to nebolo až také hrozné." Keď raz niečo neviem, ako s určitosťou môžem vyniesť ortieľ. A čo sa týka prehnanej publicity, ktorá má dopad nielen na Németha, lež na celé mužstvo a trénera Bubenka to škrie, dovolíme si povedať, že celý ten humbuk okolo prestupu nie je ani jedna desatina toho, čo by ho čakalo vo vyspelejšej futbalovej krajine. A keď sa na Slovensku s tým nevie vyrovnať, čo potom?
Ani novinári neobišli naprázdno. Zrejme nie najlepšie poslali referáty a hodnotenia do centrálnych bratislavských redakcií, lebo inak si len ťažko vysvetliť nasledujúce slová: "V Bratislave sú slovenskí redaktori, v Prešove, v Košiciach a všade inde sú lokálpatrioti. Viac k tomu nemám čo dodať." My máme. Žiaľ? Skôr, našťastie pre tento región, že nie všetci novinári sú slovenskými redaktormi, teda podľa Bubenka bratislavskými. Ešte šťastie, že v hlavnom meste nie sú v televízii, rozhlase a medzi píšucimi novinármi žiadni lokálpatrioti. Nepochybne zaujímavým zistením by bolo, koľko známych novinárov má svoje korene na východe Slovenska. Napokon J. Bubenko je tiež Prešovčan. Máme v živej pamäti účinkovanie Bardejova a Humenného v najvyššej súťaži, kde nás funkcionári neraz požiadali, aby sme viac spropagovali futbal, lebo, keď tu v regióne nič nenapíšeme, v Bratislave už tobôž o to nemajú záujem. A Jozef Bubenko vie, o čom hovoríme... Nečudo preto, že niektorí fanúšikovia a naši čitatelia nám zatelefonovali do redakcie, pričom nezabudli na príslovie o zvieratku, ktoré zabudlo, že bolo niekedy menšie.
Jozefovi Bubenkovi však prajeme v jeho ďalšej práci veľa úspechov a ešte viac víťazstiev, lebo prehry majú v jeho podaní zúfalý pozápasový scenár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
