prekladateľov, konštatovali včera britské noviny Financial Times.
Európski byrokrati, rovnako ako byrokrati všade na svete, neovládajú samozrejme všetky cudzie jazyky. V takýchto prípadoch sú odkázaní na schopnosti tlmočníkov. No už dnes je dosť veľký problém zabezpečiť obrovskú prekladateľskú mašinériu potrebnú pre každodenné fungovanie európskych inštitúcií. Čo však bude, až sa množstvo jazykov v únii zvýši na 22?, pýtajú sa Financial Times.
Okrem toho, to nie sú jazyky hocijaké, pokračuje denník. Napríklad Česi sú schopní sformulovať celú frázu bez toho, aby obsahovala jedinú samohlásku a v Lotyšsku má meno matky inú príponu ako jej nevydatá dcéra, kým otec má ešte úplne inú verziu toho istého priezviska, povzdychol si denník.
Komisári sa teraz boja, že nedostatok tlmočníkov do týchto, ako píše, donedávna exotických jazykov, by mohol brzdiť prácu únie. Podľa odhadov budú európske inštitúcie potrebovať aspoň 200 prekladateľov pre každý jazyk a v tomto odhade ešte nie sú započítaní tlmočníci.
Nový multilingvalizmus teda rozhodne nebude lacná záležitosť. Momentálne prekladatelia stoja úniu 700 miliónov eur, čo je jedno percento celkového rozpočtu. Najväčší problém však je, že univerzity v západnej Európe jednoducho neprodukujú dosť lingvistov, ktorým by nerobila problém napríklad maďarčina alebo litovčina, nehovoriac o bulharčine.
Určitou útechou môže byť azda fakt, že aspoň v niektorých krajinách ako v Česku, na Slovensku a v Poľsku mnoho ľudí hovorí po nemecky. Denník ešte na záver dodáva, že možno sa teraz niektorí lingvisti začali pohrávať s myšlienkou uchádzať sa o miesto tlmočníka pre úniu a ako povzbudenie pre nich uverejňuje českú vetu, v ktorej chýbajú samohlásky: "Vlk zmrzl, zhltl hrst zrn."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
