i najvýchodnejší bod našej republiky. Mnohé z týchto miest sú verejnosti dobre známe, niektoré však menej a sú aj také, ktoré pozornosti ľudí akosi unikajú. V našej rubrike budeme postupne putovať východom a predstavovať vám tie miesta, ktoré skutočne stoja za to...
Obec Gánovce sa nachádza približne 3 km juhovýchodne od Popradu. V minulosti tu boli kúpele s minerálnou sadrovcovo - zemito - uhličitanovou kyselkou, avšak nie vďaka nim sa stala obec svetoznámou. Miesto vo všetkých učebniciach antropológie zabezpečil Gánovciam travertín, lepšie povedané, travertínový výliatok mozgovne neandertálca, ktorý bol nájdený na kope Hrádok.
Na hornom konci dediny nájdu návštevníci asi 15 metrov vysokú skalu, čiastočne zničenú ťažbou travertínu. Pôvodne mala kopa Hrádok asi 20 metrov výšky a bola široká 170 metrov, časť z nej však ukrojila ťažba. Kopa vyrástla z uhličitanu vápenatého, ktorý sa nachádzal v minerálnom prameni. Ten vyteká na úpätí skaly aj dnes.
Slávny príbeh gánovského nálezu sa začal v roku 1926, keď robotníci lámali kameň a jeden z nich našiel sploštenú travertínovú hrudu, pripomínajúcu mozog aj so zvyškami kostí. Nález si odniesol domov predák robotníkov Koloman Koki. Pokladal ho za mozog mladého mamuta a onedlho ho predal známemu bádateľovi Jaroslavovi Petrbokovi, ktorý v tejto oblasti zbieral fosílie pre pražské Národné múzeum. V roku 1937 bola po prvýkrát vyslovená domienka, že môže ísť o odliatok lebečnej dutiny pravekého človeka a na tejto téze pracoval od roku 1948 významný antropológ Emanuel Vlček. Po dlhých dišputách napokon medzinárodná komisia antropológov v roku 1958 dala názoru, že ide o výliatok lebečnej dutiny neandertálca, za pravdu a verifikovala ho priamo v Gánovciach. Táto dedinka sa tak dostala do učebníc ako miesto nálezu jedinečnej pamiatky na neandertálskeho človeka pod Tatrami, ktorý tu žil v poslednej medziľadovej dobe.
V kope Hrádok sa neskôr našli aj pozostatky iných živočíchov, ktoré konzervoval travertín, napríklad kosti nosorožca, koňa, leva, hyeny a rôznych mäkkýšov. Všeobecne sa usudzuje, že tieto živočíchy a aj neandertálsky človek zahynuli pri prameni na otravu oxidom uhličitým, ktorý stále vystupuje, aj keď v menšej miere, z niektorých puklín v skale. Aj dnes tu hynú drobné živočíchy - žaby, hraboše a hmyz. Zohnú sa, aby sa napili vody, pritom sa nadýchajú jedovatého plynu, stratia vedomie a zahynú. V prípade neandertálca zrejme klesla hlava do vody a časom ju pokryla a vyplnila pramenitová (pramenit je kameň, usadzujúci sa v okolí prameňov, obsahujúcich uhličitan vápenatý a vytvárajúci prakticky travertínové útvary) hmota. Neponorené časti sa nezachovali.
Gánovce sa tak zaradili bez preháňania medzi svetové archeologické a antropologické lokality, sú zároveň miestom najstaršieho nálezu neandertálskeho človeka na našom území. Od roku 1985 sú zvyšky kopy Hrádok vyhlásené za Chránený prírodný výtvor Gánovské travertíny I. a II.
BEDEKER
Prístup: Po ceste (autobus SAD) z Popradu smerom na Levoču odbočka vpravo do Gánoviec, na hornom konci dediny zvyšky travertínovej kopy Hrádok. Po železnici je prístup takisto jednoduchý, zastávka Gánovce sa nachádza na hlavnej trati medzi Popradom a Spišskou Novou Vsou.
Zaujímavosti okolia: Švábovská stráň, Primovské skaly, Kozie chrbty, Slovenský raj, minerálny prameň v Hôrke.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
