dnes je totiž naplánovanź novinársky míting o počasí a jeho vplyvoch na organizmus športovcov a vôbec návštevníkov v tejto časti amerického západu. Tam "hore" akoby sa totiž všetci čerti ženili. V miliónovej metropole tohto bezosporu zaujímavého štátu, ktorý v roku 1847 založila sekta mormónov (tejto miestnej špecialite sa budem venovať osobitne), ľudia ako šibnutím čarovného prútika povyťahovali zo skriní vetrovky, lebo značné horúčavy vystriedal len nepríjemný dážď a aj husté sneženie. Premenlivosť, obrovské teplotné výkyvy sú proste v tomto vysokohorskom prostredí, v ktorom sa našincovi kvôli redšiemu vzduchu ťažšie dýcha, úplnou samozrejmosťou. Olympionici, najmä z nášho starého kontinentu, sa preto musia pripraviť na všetky alternatívy a nezabudnúť na vyslovene prepotrebnú aklimatizáciu. Ešte aj tri dni po zmene časových pásiem sa totiž Európan v týchto vzdialených končinách nezriedka cíti ako ovalený mechom… A v takom prípade na prípadné vyrovnanie hladiny nepomôže ani vypitie dúška čohosi ostrejšieho, lebo pri tunajších veľmi ľahkých pivách s čerešňovou a neviemakou príchuťou by Slovač len ohrnula nosom. O víne a tvrdom alkohole ani nehovoriac, v bežných obchodoch ho nepredávajú vôbec, pričom v reštauráciách privátnych kluboch platia osobitné, vyslovene prohibičné pravidlá…
Nie veľmi potešiteľnou kapitolou pre prišelca spod Tatier v každom prípade sú okrem mierne a viac pri tele vyzerajúcich Američankách (aj najškaredšie Slovenky, pardón, by medzi tunajšími "manekýnkami hrôzy" museli vyhrávať súťaže krásy…) veľmi ťažko prístupné cenové relácie. Spomeniem hlavne sortiment s olympijskou tematikou, ktorého je tu na každom kroku "do bludu". Od kľúčeniek cez perá, nálepky, tričká, pulóvre až po rôzne keramické predmety. Sú však neuveiteľne drahé a len pre ilustráciu: obyčajné biele tričko s nastriekaným logom olympijskej snehovej vločky v prepočte pod tisíc korún nenájdete. A to je, prosím, do otvorenia prvých hier v novom miléniu ešte vyše tristo dní a ceny pôjdu len nahor…
Dosť ale bolo kritiky, lebo je tu aj čo obdivovať. Našťastie, ešte pred opätovným návratom zimy som využil jednu neopakovateľnú príležitosť. Američan so srbskými koreňmi John Voinovich z neďalekého Ogdenu, kde sa budú konať olympijské súťaže v curlingu, má cez dcéru Sashu blízko ku krasokorčuľovaniu a ponúkol sa, že mi na svojom športovom lietadielku ukáže okolie z vtáčej perspektívy. Tak sa aj stalo a na takmer 30-ročnom štvormiestnom aj motorovom "čiernom jastrabovi" (Black Hawk 130) sme vzlietli nad čarokrásny Utah. "Poletíme rýchlosťou asi 250 kilometrov zhruba vo výške 1300 metrov a po takmer poldruha hodine sa dostaneme tak trocha do histórie. A uvidíš aj to, čo pre domorodcov nie je vôbec bežné…" - tak trocha tajuplne sa na pol úst vyslovil môj sprievodca John , ktorý inak pracuje v amerických bepečnostných silách.Sám sa náramne potešil, keď v správach počul o tom, že exprezident Juhoslávie Slobodan Miloševič sa dostal do domáceho väzenia.
Už počas pokojného letu sa pod nami razom rozpestrelo Veľké soľné jazero, z ktorého ročne vyťažia tisícky ton soli, leteli sme nad "Antilopým ostrovom", kde napriek názvu na farmách chovajú byvolov, dostali sme sa nad nekonečné polopúšte. Tie sú zase testovacími okruhmi pri skúškach extrémne rýchlych áut. Na moje obrovské prekvapenie mi dal do rúk kormidlo a na viac ako pol hodiny som sa stal ozajstným pilotom… Po osemdesiatich minútach sme pristáli na vojenskom letisku Wendover, odkiaľ plukovník Paul Pibbets 6. augusta 1945 o 8.15 miestneho času vyštartoval na smutne známom bombardéri Enola Guy s atómovou hlavicou smerom na Hirošimu. V priestoroch letiska vystavená maketa tohto lietadla však naháňala iba hrôzu…! Keďže Wendover je na hranici Utahu, ako uvoľnenie z mrazivýh pocitov temnej minulosti John navrhol prehliadku už nevadských kasín. V Utahu sú totiž herne zakázané a obyvatelia tejto krajiny si svoje hráčske chúťky musia chodiť uspokojovať do susedných štátov. V kasíne veľkej siete Silver Smith´s za monotónnych zvukov brnejúcich v ušiach už po krátkej chvíli množstvo náruživcov denne prichádza o spústu peňazí a len málo šťastlivcov si zvýši obsah svojej hotovosti. Pustili sme "smiešnych" pätnásť dolárov a minimálne ja som sa presvedčil, že vyskúšať treba asi všetko, lebo v Amerike, a osobitne to platí o Utahu, takpovediac nalinkovaný spôsob života v istej chvíli zvádza ľudí k rôznym nerestiam… No sám som nemohol nesúhlasiť s názorom, že proti gustu veru žiaden dišputát!
Autor: Zdeněk Kovář, Salt Lake City
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
