ktoré neraz nie sú príjemné. Patria však k životu ako slnko a dážď. Keď sa v istej perióde života zamračí, treba hľadať záchytný bod optimizmu. O tom by veľa vedel rozprávať i Július Lelkeš (na fotografii s loptou), futbalista, ktorý v zime odišiel z Prešova do Petržalky a hotoval sa na jarnú premiéru v novom drese. V prípravnom stretnutí v maďarskom Györi mu však zlomyseľná náhoda skrížila plány. A poriadne. Tvrdo, neľútostne. Po súboji sa zranil tak vážne, že musel ísť do nemocnice. Diagnóza roztrhnutá oblička. Východisko: jej vyoperovanie. Čo sa udialo odvtedy a čo bude ďalej, hlavne o tom sme sa s Ďusom zhovárali.
Máte dobrú náladu, to je sľubné. Vyskytol sa špeciálny dôvod?
Nezúfam, optimizmu mám habadej. Akurát dnes som vysadol prvý raz na bicykel a šliapal do pedálov v prírode. Mám ju rád, počasie mi žičilo, takže žiadny problém. Dosiaľ som sa veľmi namáhať nemohol, ešte cítim bolesť, ale treba sa jej vzoprieť, nedať sa . Začať už konečne bolo treba.
Pri akých činnostiach krivíte tvár?
Pobolieva ma rana na zošívaných brušných svaloch a keď sa nadýchnem, tak to pichá. Hojí sa to však dobre, chodím v pohode, vystretý.
Sedemnásty február dátum vašej operácie si budete pamätať do konca života...
Asi áno, veď som sa vtedy druhý raz narodil.
S jednou obličkou sa dá žiť, ale dá sa aj vrcholovo športovať?
Radšej by som sa tejto téme vyhol.
Prečo, ak sa smieme spýtať?
Nikto mi otvorene nepovedal, či môžem hrať alebo nie.
Takže koniec alebo ešte väčšia výzva na boj o návrat?
Poviem otvorene: urobím všetko pre to, aby som sa na trávnik dostal. Keď mi to ale zdravie neumožní, budem musieť skončiť. Verím tomu, že som taký silný a môj organizmus taký odolný, že si s tým poradím. Ktovie, ako to ale nakoniec bude. Nevylučujem ani to, že budem menej vládať v tréningovom procese. Akonáhle sa dostanem na ihrisko, odovzdám všetky sily. Keď to vystačí iba na 70 minút, tak nič sa nedeje, odmakám ich na doraz.
Trúfate si teda stále na superligu?
Nič nevzdávam vopred. Možno sa budem musieť rozohrať inde, ale rád by som elitu neopustil.
Poznáte niekoho, kto naháňal loptu na takejto úrovni a pritom disponoval tiež iba s jednou obličkou?
Počul som, že nejakí hráči sa vyskytli, ale neviem, či sa pohybovali v podobnej futbalovej náročnosti.
Povzbudenie odborníkov a poukázanie na konkrétne príklady by určite dodalo sebadôvery. Nezlomí vás informačná bariéra?
Veľmi chcem, hoci si uvedomujem, že budem znášať aj riziko. Som presvedčený, že to dopadne dobre, mám aj podporu rodiny, priateľky. Prsty mi držia v Petržalke , Prešove i inde a všetkým aj touto cestou chcem poďakovať za priazeň, psychický doping, že myslia na mňa a veria mi. Aj preto nechcem sklamať.
Minulý týždeň ste ukončili vojenčinu, prepustili vás do civilu. Práve váš odchod k Dunaju v pozícii vojaka základnej služby bol momentom, ktorý mohol vyvolať komplikácie a vy ste to pred časom aj v jednom z našich rozhovorov naznačovali. Zlé tušenie sa akoby naplnilo...
Mám na východe nejakých neprajníkov. Poslali anonym na úrad vlády, odkiaľ to putovalo na ministerstvo obrany. Príčinou tohto "dobráctva" bola skutočnosť, že som nedohral jar za prešovský Tatran. Do desiatich dní sa mám ohlásiť príslušnej inšpekcii ministerstva a poskytnúť svoje vyjadrenie.
Bŕŕ, to je cynizmus najhrubšieho zrna. Možno mu nejako čeliť?
Nezaoberám sa tým a nesnažím sa na to myslieť.
Zmeňme radšej tému, obráťme list. Koľko zápasov Petržalčanov ste videli na vlastné oči?
Ani jeden, iba v televízii, v magazíne Tango. Fandím chlapcom aspoň takto a verím, že budú úspešne pokračovať aj naďalej. Škoda, že termíny zápasov sa stále krížili s nejakými povinnosťami v kasárňach, v nemocnici. Popri tom som finišoval aj na diplomovke.
Akú tému ste si zvolili?
Osobné súboje vo futbale jeden na jedného v útočnej činnosti. Sledoval som štyroch hráčov počas ich vystúpení na majstrovstvách sveta 1998 a z toho som vychádzal v diplomovej práci.
Končíte fakultu telesnej výchovy a športu s aprobáciou telesná výchova občianska náuka. Budete kantorom?
Rád by som, ale až neskôr. Najprv by som si chcel ešte zahrať pár rokov futbal. Za katedru sa nehrniem, však vieme, aké je to byť v súčasnosti učiteľom.
Máte dlhoročný vzťah s vašou priateľkou, uvažujete už aj o nástupe na spoločnú cestu?
Možno vystrojíme svadbu tohto roku, len či to nebude na mňa naraz priveľa...
Budete trénovať najprv podľa individuálneho plánu a tak doháňať zameškanú kondíciu?
Presne tak. Skúšam, čo môžem a koľko si môžem dovoliť. Keď sa ohlási bolesť, poľavím. Meradlom záťaže je vlastne v tomto období bolesť.
Dali ste si nejaký záväzok, kedy by ste sa chceli znovu objaviť na scéne?
Možno to vyznie až bláznivo, nereálne, ale už v nemocnici som chlapcom povedal, keď ma prišli pozrieť, že rád by som nastúpil ešte v poslednom zápase tohto ročníka 13. júna proti Ružomberku. Ak by to ešte nevyšlo vtedy, tak do letnej prípravy sa hodlám určite zapojiť.
Ako skoro sa v týchto dňoch zadýchate?
Teraz, keď sa zhovárame, som zvládol na bicykli asi osem-deväť kilometrov a mám toho dosť. Ešte ma čaká cesta späť, našťastie dolu kopcom.
Čím sa zmenil váš životný štýl okrem nepríjemných pooperačných a rehabilitačných dozvukov?
Som viac unavený, cez obed si pospím niečo vyše hodinky. Nepribral som, naopak, schudol, to je na tom najhoršie. Ťažko sa mi priberá, čo ma hnevá. Mám dobrý metabolizmus, spaľuje mi to. Keď som prišiel hrať do Tatrana, mal som 71 kilogramov. Potom v Petržalke som išiel o štyri kilogramy hore, tešil som sa, no teraz mám iba šesťdesiatosem.
Najbližšie hrá Artmedia práve na prešovskom ihrisku. Chystáte sa zavítať medzi aktérov, sadnúť si a pozerať sa na nedávnu minulosť i najbližšiu budúcnosť?
Rád by som, ale neviem, či mi to časovo vyjde. Sú to predsa moje dve mužstvá. Neželám ani jednému prehru, budem rád, keby sa zrodila remíza.
Myslíte si, že diváci sa už môžu tešiť na otvorený boj alebo prevládne taktický kŕč?
Nazdávam sa, že prehnaná opatrnosť by nemala mať prím. Moji súčasní spoluhráči neprídu určite brániť. Cez zimu zavítala do tímu kvalita a dôkazom toho sú výsledky v odvete. Tatran zase naposledy zdolal Inter a tak to bude nesporne príťažlivý súboj.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.