lanského roka som mala doma problémy. Dohodli sme sa s Jánom, že spolu odídeme do Košíc. Stretli sme sa v jednom pohostinstve, keď som nechodila do školy, pretože som bola vypísaná. Rozprával mi, že nechá manželku aj dieťa, že si nájde v meste robotu, zoženie jednoizbový byt a že tam budeme spolu bývať. Škola ma v tom čase nebavila, chcela som robiť domácu paniu…" povedala 15-ročná Linda, ktorá predstúpila pred senát Okresného súdu Košice II v úlohe poškodenej.

Len naivná štrnástka,akou Linda bola, mohlo takým rečiam uveriť. Výzorom pripomínala skôr ženu, ako nezrelú pätnástku, ale dušou bola dieťa. Túžila objavovať nepoznané a zrejme naozaj verila, že sa jej to s pomocou Jána podarí. Neodišla s prázdnymi rukami, ale s tromi tisíckami vo vrecku, ktoré si "požičala" od babky a mamy. Namiesto do školy však zamierila na zastávku autobusu. Nebola sama, čo ušla spod ochranných krídel rodičov, spoločnosť jej robila o rok mladšia kamarátka Želmíra. Spolu s Jánom nastúpili do autobusu, ktorý ich odviezol do mesta, od ktorého si sľubovali tak veľa…

Ic cesta za dobrodružstvom, skončila fiaskom. A nielen pre nich, ale aj pre 30-ročného Jána, ktorý má na krku obžalobu okresného prokurátora pre trestný čin pohlavného zneužívania. Dopustil sa ho v novembri lanského roka, keď v ubytovni Kosmalt v Košiciach, v izbe ktorú prenajal, pomiloval v tom čase ani nie pätnástročnú Lindu. "Ján si prenajal izbu na šiestom poschodí v ubytovni pre mužov, do ktorej nás načierno prepašoval. Keď sme prišli do izby, urobila som si pohodlie. Prezliekla som sa do teplákových nohavíc a dala som si hrubý pulóver. Ľahla som si na posteľ, pretože som bola z celodenného chodenia unavená. Ján poslal Želmíru kúpiť cigarety a uzačal ma obťažovať. Hovorila som mu, aby ma nechal, ale nedal si povedať a nechcel zo mňa zliezť... Najprv ma obchytkával, potom mi vytiahol hore pulóver, stiahol tepláky a roztiahol nohy… Bránila som sa tak, že som ho odstrkovala rukami, aj som kričala, ale nie veľmi hlasno… Bol silnejší a ja som bola unavená z chodenia i z toho, že som pila pivo… Odťahovala som sa od neho, ale i tak urobil to, čo chcel…" opísala akt svojho zneuctenia Linda.

Z jej rozprávania ďalej vyplynulo, že ju ani len nenapadlo z izby jednoducho utiecť za kamarátkou, ktorú kúpa cigariet a pokazený výťah, zamestnali na dobrých dvadsať minút. To, že sú dvere zamknutné, zistila Linda až neskôr, keď sa Želmíra domáhala vstupu do izby klopaním… Vyplakané oči Lindy a napätie, ktoré z nej vyžarovalo, vzbudili u Želmíry podozrenie, že kým bola preč, niečo sa stalo. Pýtala sa čo, ale priateľka jej to vtedy nepovedala. S tým, že ju Ján znásilnil, sa jej zdôverila, až keď zaspal… Okrem tejto trpkej skúsenosti, dievčatá veľmi rýchlo zistili, že život v meste nie je lacný špás. Možno si mysleli, že s peniazmi, ktoré Linda potiahla z domu, si budú užívať dlhší čas. Opak bol však pravdou. Na druhý deň ráno sa išli pekne v trojici naraňajkovať a potom ich Ján opustil s tým, že ide predať nejaké staré mince. Odišiel a už sa nevrátil. O tom, čo tie dve urobili, hovorí Linda: "Večer sme išli spolu so Želmírou do baru, tam sme sa zoznámili s vysokoškolákmi a tí nás zobrali na internát, že tam môžeme prespať. Strávili sme u nich jednu noc a na druhý deň prišiel ich kamarát a povedal, aby sme sa vrátili domov. Zatelefonovala som mame…"

Keď vypadnú z "hniezda" plnoleté deti, nie je to žiadna katastrofa, rozhodne nie taká, ako keď ujde z domu maloletá dievčina. Lindina mama hľadala dcéru na všetkých možných i nemožných miestach. Keď sa popoludní nevrátila domov, išla sa pozrieť do školy, či ju tam niečo nezdržalo. Dozvedela sa tam, že jej dcéra v kritický deň v škole vôbec nebola a i to, že už aj predtým na vyučovaní viackrát chýbala. "Zistila som, že domov sa nevrátila ani dcérina kamarátka Želmíra. Hľadali sme ich všade, chodili sme čakať k autobusom, ktoré prichádzali, ale dievčatá domov neprišli a tak nám nezostávalo nič iné, len to oznámiť na políciu… Na tretí deň mi Linda zavolala ´mama, sme v poriadku, nemusíte sa o nás báť´. Opýtala som sa jej, či je to všetko, čo mi chce povedať, či nemieni prísť domov. Tvrdila mi, že ona by sa aj vrátila, ale že Želmíra nechce, lebo sa bojí otca... Nakoniec povedala, že si to potrebuje rozmyslieť, že zavolá na druhý deň. Dala som jej ultimátum, aby mi svoje rozhodnutie oznámila najneskôr o pol hodinu. Zatelefonovala a ešte v noci sme išli po dievčatá do Košíc."

Ako Lindina mama ďalej uviedla, jej dcéra v minulosti nemala problémy v škole. Bola výborná žiačka, až kým nezačala s tým, že už má školy dosť, a že chce žiť svoj život. To, že ušla s obžalovaným, nevedela… Neskôr jej Linda povedala, že ju znásilnil…

Zdá sa, si matka s dcérou, ktoré sedeli na chodbe súdnej siene svorne bok po boku, si opäť rozumejú. Linda si zlepšila prospech a chce pokračovať v štúdiu na zdravotnej škole. Mužovi, s ktorým ešte nedávno snívala o spoločnom živote, nevenovala ani len pohľad. Dištancovala sa od neho konštatovaním: "Je pre mňa pristarý…"

Tridsaťročný Ján sedel na trestnej lavici ako kôpka nešťastia. pred súdom sa bránil tým, že Lindu k ničomu nenútil. "Rozprávala mi, že ju otec bije, že má do Vianoc zakázané vychádzky a nevie to už doma vydržať. Keď sme sa ráno stretli pri autobuse, povedala, že ona, i jej kamarátka ušli z domu a že potrebujú aspoň jednu noc niekde prespať. Keď sme prišli do Košíc, išli sme na Blšák a potom sme chodili po baroch. Hneď v prvom, ktorý sme navštívili, som ju posielal, aby sa vrátila domov, ale nechcela. Je pravda, že som ju poznal, ale to, že ešte nemá pätnásť, som zistil až keď som sa ich pokúšal ubytovať a potreboval som k tomu ich občianske preukazy. Vtedy povedala, že ešte žiadny nemá. Ľutujem, čo sa stalo, mal som vypité a keď som sa s ňou chcel milovať, nebránila sa, chápal som to tak, že súhlasí," bránil sa obžalovaný.

Za pohlavné zneužitie maloletej Lindy si Ján od súdu vyslúžil jeden a pol roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov. Ak nechce skončiť v base, musí sekať dobrotu… A doma tiež, aby presvedčil manželku, že nemiluje nikoho iného, len a len ju a ich dieťa.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.