zatykač na bývalého prezidenta JZR Slobodana Miloševiča, obvineného zo zločinov proti ľudskosti spáchaných počas kosovského konfliktu v roku 1999.
Notár haagskeho tribunálu Hans Holthuis odovzdal zatykač i obžalobu Miloševiča srbskému ministrovi spravodlivosti Vladanovi Batičovi i zväzovému ministrovi Momčilovi Grubačovi. "Chcem si byť istý, že budú doručené pánovi Miloševičovi," povedal Holthuis pred odovzdaním dokumentov.
Haagsky tribunál obžaloval v máji 1999 Miloševiča a ďalších jeho štyroch spolupracovníkov z troch zločinov proti ľudskosti a jedného trestného činu porušenia zvyklostí vedenia vojny. Ak bude Miloševič z týchto zločinov usvedčený, hrozí mu maximálny trest, aký medzinárodný tribunál môže udeliť - doživotie.
Okrem obžaloby za zverstvá v Kosove pripravuje ICTY proti Miloševičovi aj druhú žalobu. Tá sa bude týkať podobných činov spáchaných počas vojny v Bosne a v Chorvátsku začiatkom 90. rokov.
Miloševič krátko po svojom zatknutí v Belehrade uplynulý víkend priznal, že Belehrad počas balkánskych konfliktov v rokoch 1991-95 tajne financoval srbské ozbrojené jednotky v Bosne a v Chorvátsku. Jeho vyhlásenie môže mať "nebezpečné následky pre Juhosláviu". V stredajšom vydaní belehradského denníka Blic to tvrdí juhoslovanský expert na medzinárodné právo Vojin Dimitrijevič. Právnik poukazuje na skutočnosť, že tvrdenia o aktívnej účasti Miloševičovho režimu na vojnách boli doteraz oficiálne popierané a priznanie exprezidenta postavili JZR pred hrozbu nutnosti vyplatiť enormné sumy vo forme vojnových reparácií.
Rovnakého názoru sú aj právni experti v Chorvátsku. "Miloševičovo priznanie je cenným dôkazovým materiálom, že chorvátska vojna (1991-95) bola medzinárodným a nie len občianskym konfliktom," povedal pre agentúru Reuters záhrebský právnik Anto Nobilo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
