1987/88 tímovou jednotkou a získal aj ocenenie nováčik sovietskej ligy. Pozvánka do NHL na seba nenechala dlho čakať a v roku 1989 si ho v jedenástom kole vybrala Minnesota North Stars. Napriek tomu odohral Irbe ešte dve sezóny doma v Lotyšsku a v roku 1990 vybojoval s reprezentáciou Sovietskeho zväzu zlatú medailu na MS v Berne. V ročníku 1991/92 dostali žraloci zo San Jose licenciu na vstup do NHL a v rozdeľovacom drafte (každé mužstvo im muselo poskytnúť nejakého hráča) si z Minnesoty vytiahli Irbeho. Ako väčšina európskych nováčikov pôsobil časť sezóny na farme v Kansas City (IHL), kde zaznamenal pozoruhodné úspechy. Spolu s Wadom Flahertym dostali James Norris Memorial Trophy, udeľovanú brankárom mužstva, ktoré dostane v základnej časti najmenej gólov. V play off ho vyhlásili za najužitočnejšieho hráča a dostal sa aj do All Star tímu IHL. Takéto ocenenia nemohli nechať chladných trénerov San Jose a v ročníku 1992/93 nastúpil už v NHL v 36 zápasoch. Jeho najúspešnejšia sezóna však prišla až o rok neskôr, keď v 74 stretnutiach odchytal rovných 4412 minút a prekonal tak rekord Bernieho Parenta spred dvadsiatich rokov.
Zlom v jeho kariére nastal počas ročníka 1995/96, keď sa nevinná hra so psom premenila v tragédiu. Irbe sa na dvore maznal so svojím krížencom labradora a newfoundlandského psa, keď ten nečakane na svojho pána zaútočil a uhryzol ho do ruky. Arturs utrpel poškodenie nervovej sústavy, mal natrhnutú tepnu a zlomený prst. Pre ťažké zranenie vynechal skoro celú základnú časť a po dlhej dobe si musel opäť navliecť dres na farme v Kansas City. Na jeho smolu si Sharks priviedli skúseného gólmana Chrisa Terreriho z New Jersey a keď sa Irbe vrátil, už preňho v tíme nebolo miesto. "Po tom nešťastnom uhryznutí ma väčšina ľudí odpisovala, tvrdili, že už nebudem chytať tak ako predtým. Dokázal som im však, že sa mýlili a vďaka priateľom a spoluhráčom som získal späť stratenú sebadôveru", spomína Irbe. V lete 1996 získal tohto iba 173 cm vysokého gólmana Dallas a podpísal s ním zmluvu na jeden rok. Tímovou jednotkou a domácim miláčikom bol Andy Moog, v zálohe už čakal Čech Roman Turek, takže sa Artursovi nepodarilo presvedčiť kouča o svojich kvalitách. Neskôr sa dostal do Vancouveru k "železnému" Mikovi Keenanovi. Ten Lotyšovi veril a nasadil ho v 41 zápasoch. V obrovskej konkurencii brankárov Seana Burka, Kirka McLeana či Gartha Snowa si dokázal vybojovať post jedničky. Štatistiky hovoria jasnou rečou: 14 víťazstiev, 11 prehier a 6 remíz so slušným priemerom 2,73 gólu na zápas. Po sezóne mu skončila zmluva a dlho sa neobjavil nikto, kto by mal oňho záujem, "pritom veľa generálnych manažérov hľadalo brankára, o mňa však ani nezavadili. Mám teraz dobrý pocit, keď sa mi darí a pomáham tímu víťaziť," vraví hviezda Hurricanes. V ročníku 1998/99 mu generálny manažér Jim Rutherford ponúkol 550 000 dolárov na rok a Irbe kontrakt bez váhania podpísal. Vďaka výbornému finišu v základnej časti dotiahol Carolinu do play off. V nasledujúcej sezóne "prinútil" vedenie vymeniť druhého gólmana Trevora Kidda do Floridy, lebo v tíme sa stal nepotrebným a Arturs odohral svoje maximum 75 zápasov. Ako povedal Jim Rutherford "teraz už vidím, že sa bez `Archieho` supervýkonov nezaobídeme".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
