v súčasnosti najúspejší krasokorčuliar, desiaty muž na januárovom európskom šampionáte v Bratislave, sa minulý týždeň vrátil z MS v kanadskom Vancouveri, kde mu priama kvalifikácia na olympiádu práve v jeho "domácom" Salt Lake City ušla pomedzi prsty, len o pár miest…"Z Róberta som mal veľmi dobrý dojem, pretože poctivo pristupoval k trénigovému procesu a bolo na ňom vidieť, že pre úspech chce urobiť maximum," priamo na ľade štadióna Bountiful, kde si dáva do tela svoje pravidelné dávky aj Sabovčík, rekapituloval priebeh sezóny svojho zverenca americký tréner Stewart Sturgeon a pokračoval: "Predstavil sa vo veľmi dobrom svetle a najmä pred svojím publikom na Slovensku to muselo byť nadmieru príjemné, keď mu toľko priaznivcov u vás doma držalo prsty. Bol by som veru nesmierne rád, keby podobné pocity mohol prežívať aj vo svojom druhom domove, tu v Salt Lake samozrejme, počas hier, na ktoré sa ešte má možnosť dodatočne nominovať na pretekoch v Záhrebe."

S. Sturgeon zaraz aj spomenul, čo si u Kažimíra najviac cení. "Skokansky je na tom dobre. Niektoré prvky zvláda až výborne, lebo jeho trojitý lutz a flip je na svetovej úrovni. Dokonca by som povedal, že nimi dokáže konkurovať aj takým esám, ako sú Rusi Pľuščenko s Jagudinom. Potrebuje akurát popracovať na trojitom rittbergerovi a technickú stránku väčšmi skĺbiť s výrazovým prejavom. I v tomto smere sa ale zlepšuje, čo je tiež zásluha ďalšieho slovenského trénera Karla Kovářa, ktorý ochotne podal pomocnú ruku pri dotváraní choreografie. Každopádne sa domnievam, že perspektívy rastu rozhodne má. Je v jeho silách, aby na svete figuroval medzi dvadsiatkou najlepších a naplnil tak vysoké ambície."

Dvadsaťtriročného Kažimíra som však už nestihol na klzisku, navyše mal čosi s členkom, takže aj tak momentálne neskáče. Navštívil som ho u Sturgeonovcov, kde býva. Bol viditeľne rád, že si opäť precvičí slovenčinu. "Uplynulá sezóna bola ako aprílové počasie. Začiatok mi nevyšiel, ale domáci I európsky vrchol áno. Po MS som zase zostal smutný. I keď to bude vyznievať sebavedomo, myslím si, že som bol lepšie pripravený ako tí, ktorí skončili tesne predo mnou na postupových priečkach. No taký je už raz šport…"

Robo si tiež pochvaľoval podmienky, aké sa s tými na Slovensku nedajú porovnávať. "Čo je hlavné: ľadu mám, koľko sa mi zaráči. Denne trénujem štyri až päť hodín. Cením si aj pomoc Kája Kovářa, chodím do posilňovne, kde mi zase dajú zabrať činky a bicykel. Celú prípravu ale beriem vážne, práve vymýšľame nový krátky program a keďže sa tu v Utahu považujem pomaly za domorodca, viem,že pre naplnenie olympijského sna sa oplatí drieť do úmoru."

Z trojlístka amerických Slovákov Sabovčík, Kažimír a už skôr spomínaný môj brat Kájo Kovář, pôvodom taktiež z Košíc, ktorý je už druhú sezónu usadený v neďalekom Ogdene, kde robí trénera spolu so svojou polovičkou Amandou Baerovou, je vo vzdialenom Utahu asi najviac smutno práve Róbertovi. Ešteže si táto naša minienkláva z "kraso" partie maximálne pomáha a práve vďaka zomknutosti ľahšie nachádza prepotrebnú energiu. Kažimírovi sa ale pobyt v USA kráti, po Veľkej noci má namierené domov, začiatkom leta sa vedno s priateľkou chystá do Tuniska a potom už bude nasledovať stereotyp drilu v hale Bountiful. A z nej je to na olympijský štadión Delta Center prakticky na dohodenie kameňom! Pre Kažimíra, ak si spomínate, naposledy v Nagane nášho "náhradného" vlajkonosiča na slávnostnom ukončení hier (za unaveného bežca Ivana Bátoryho), by bolo nadmieru zaujímavé predviesť svoje majstrovstvo nielen v krajine, ale aj v meste, v ktorom získal ostrohy špičkového krasokorčuliara. Aké čudesné: zo Salt Lake City vedie cesta úspechu cez Záhreb opäť do metropoly Utahu…! Nezdá sa vám to v prípade Košičana v ďalekej cudzine tak trochu pritiahnuté za vlasy?

Autor: Zdeněk Kovář

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.